ty vieš, že ten magnet sa len tak nestratí...
Vieš, čo cítiš, vieš čo cítim ja...
akoby sme na svete boli iba my dvaja...
Ja viem, že to láska nie je,
no viem, že to k láske speje...
si zakázané ovocie, čo mi najviac chutí,
ten pocit frustrácie ma neprestajne drtí...
To puto ma núti namýšľat si, snívať...
že raz si vedľa teba budem spokojne líhať,
tá túžba a nepremožiteľný strach
vždy keď prekročím tvojích dverí prah..
Ibaže viem, že tvoje srdce patrí inej,
viem, že miluješ ju a ostávaš pri nej.
To zlé načasovanie všetko mení,
smutné, že ťa mám len v snení...
A tak... dávam nám to, čo nám patrí,
dávam nám čas, rok, dva, alebo tri,
pretože viem, že tá iskra nezhasne,
viem, že to nie je iba moje snívanie.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár