dievča sklonenú hlávku má,
slzy, tie už ani nevníma,
a na pekné chvíle spomína.
Odpor...prečo?... Nevie...
vidí ho keď na ňu hľadí,
tak bolestne jej to vadí,
nik jej lásku nenahradí.
Ľútosť... prečo?... pre sklamanie?
cíti sa snáď utrápene?
trápi ju to ukrátenie?
ach, vyzerá tak uplakane...
Prestať plakať? Nedokáže...
musí odísť pre jej šťastie,
ktoré potom rýchlo vzrastie.
ostáva len zvierať paste.
Mlčky hľadieť...ale prečo?
pre jej dobro? pre slobodu?
či hľadá iba prostú pohodu...
a chce dodržovať tichú dohodu...
Trápenie... zviera jej srdce?
... Ba ešte ako, keď od nej odchádza.
Bolesť z lásky do jej srdca prichádza,
keď sa s jej spomienkami parkom prechádza.
Matka...dcéra... kúsky rozbitej vázy
tak vzdialené, blízko načatej skazy.
ach dievčatkino srdce sa zamrazí,
ak materinská láska už nedorazí.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
bur
8. 1.januára 2009 19:48
takže,píšem ti sympatie,čo sa týka dielka...
Napíš svoj komentár