Nezabudni, prosím

Bol si to ty, kto ma presviedčal,
bol si to ty, kto dokazoval mi,
že v živote dokážem byť šťastná,
ukázal si mi dúhu v tme, svetlo noci,
zniesol by si mi aj modré z neba,
ak by to bolo to, čo by som chcela.
Teraz tu sedím v izbe sama,
a premýšľam či to bolo skutočné...
Bol si takmer perfektný, až sa mi nechce veriť,
prečo a kedy sa to zmenilo?
Kedy sa stal z baránka lev
čo dovolil aby moje srdce prestalo biť...
Kedy si stratil záujem o nás,
kedy si nám prestal veriť?
Kedy Ti na mne prestalo záležať?
Ako si tak rýchlo dokázal zabudnúť...

Neprajem Ti nič zlé, stále Ťa milujem,
a ver mi, že na nás nikdy nezabudnem...
Len Ťa, prosím, nezabúdaj ani ty,
ako si bol pred kamerami ukrytý,
nezabúdaj na naše sladké hádky,
aj keď čas s tebou bol tak krátky...
Len prosím nezabudni na moj úsmev,
ktorý som mala na tvári vďaka tebe,
ja viem, že to všetko raz prejde...
viem, že raz poviem, že mi už nechýbaš,
no ešte stále v mojom srdci prebývaš...
A viem, že sú chvíle, kedy ťa preklínam,
sú chvíle kedy kvoli tebe ani nedýcham...
Kedy túžim to všetko vrátiť spať...
kedy chcem ťa objať a to hneď!
Ublížil si mi a ja mám stále chuť
odpustiť Ti aj nemožné...
len aby som mohla byť opať s tebou...
Ale život ide ďalej, čas nezastavím,
a tak prosím Ťa len o jedno,
nikdy na to všetko nezabudni...

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu