podávaš ruku a svoje meno prezrádzaš,
hľadíš mu do tváre a nič veľké nečakáš,
myslíš si, že spoznáš ho a on následne zo života ti zmizne.
No po čase si uvedomíš, že stretávaš sa s ním čoraz častejšie,
vytváraš si k nemu akési puto, ktoré vás tak hlboko spája,
práve on ťa občas doprevádza do zlatého raja,
keď si v jeho blízkosti často krát sa cítiš istejšie.
Ani sa nenazdáš a najlepším priateľom sa ti stane,
do hĺbky srdca sa ti pevne zaborí a už neodíde,
pomyslíš si, bez priateľa sa človek ťažko zaobíde
bez neho by život nebol prežitý plne.
Prežiješ s ním časy smútku i časy radosti,
prebdené noci i zabudnuté tajomstvá,
nenahradia ti ho žiadne nové priateľstvá,
stále je tam on, ktorý úsmev na tvár vyčarí ti.
Keď s ním nie si chýba ti,
nemáš koho chrániť o koho sa báť,
nemáš koho verne počúvať a okolo tak stáť,
a keď príde ten zlom, žiaľ za srdce ťa chytí.
Všetko raz končí a je čas zmierenia,
uvedomíš si, že občas je lepšie brať veci s nadhľadom,
potom už len pocit zúfalstvá s jediným pohľadom,
strácajú sa chvíle, spoločné chvíle ladenia.
Chýba ti niečo čo kedysi bolo,
nemáš čím vyplniť pustú dieru,
čím zakryť spomienok fúru,
už nie ste duo, je on, si ty... ste sólo.
On sa zmení, zmeníš sa ty,
prestávate si rozumieť, zdielať podobné pocity,
brániš sa bolesti, večne ten smútok istý,
uvedomuješ si, že priateľ odišiel a sám si práve ty.
Začiatkom priateľstva sa ti nové dvere otvárajú,
ty cez ne váhavo prejdeš,
no zrazu sa dvere kľúčikom zavrú,
a už z miestnosti nikdy neodídeš.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
adel.heid
10. 8.augusta 2007 10:54
krasna basnicka vlozena v este krajsi cas
Napíš svoj komentár