neviem ako začať, hnev ma ovláda... načo sú mi všetky tie kázne?
Netuším čo je pravda, čo je lož, neviem či dobro konám,
veď ani biela farba bielou v skutočnosti nie je... a čo jej význam?
Človek nás učí čo je správne a čo naopak hriechom je,
avšak nič nie je skutočné, ničivá bolesť v nás koluje,
žilami putuje, usídli sa v srdci, tam sa trpko dusí,
pokiaľ neunikne von potokom spriaznených duší.
Úbohé uspávanky, slová chvály a ľútosti, tie už sú mi známe,
všetko dookola, kolotoč nezmyselných slov, okolnosť zaklame.
Výhovorky a prúdy falšovaných výčitiek, "prekrásna" zem...
kráčať po jej daroch znamená strácať krásny sen.
Áno, som mladá o živote toho veľa neviem,
ale buďme k sebe úprimní... prešlo mnoho zmien,
no život stráca svoje pravé hodnoty, stráca na kráse,
v žilách mi vrie hnev voči krvilačnej ľudskej rase.
Hanbím sa za cudziu i svoju vlastnú závisť,
keď sledujem tú ľudskú nenávisť,
ktorá tak rada ničí, rada ubližuje,
no jej dosledky nikto nesleduje.
Obhliadni si svoje možnosti,
ja radšej budem démon v podsvetí,
ako sa nechať živiť klamstvami,
ako byť človekom žijúcim na zemi.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár