prečo nemožeš byť aspoň raz úprimný.
Bolo mi s tebou naozaj krásne,
škoda, že pocit bol iba klamlivý.
Znova mi vravíš, ako ma máš rád,
znova ma prosíš, pokúšaš.
Očakávaš, že sa prelomím, čakáš moj pád,
v hlave vidíš svoju výhru, vidíš ako ma víťazne ma obijímaš.
Klameš či pravdu mi vravíš?
To nikdy nerozoznám.
Už však neverím tomu čo hovoríš,
už tvoje triky poznám.
Skúšal si ich na mnohých,
skúšaš ich aj na mne.
Ja nepodľahnem, choď si skúšať iných,
nečakaj odomňa odpoveden kladné.
Vravíš, že sa zmeníš tisíci krát,
ani len raz si sa nezmenil.
Prestaň sa somnou úboho hrať,
ani len netušíš ako si ma tým ranil.
Ty nedokážeš ľúbiť,
klamstvo je tvojou pýchou.
Vieš len nenávidieť a raniť,
presne to je tvojou výhrou.
Blog
Komentuj
9 komentov k blogu
1
srdce1357
8. 1.januára 2008 23:54
pekná báseň
3
Neviem preco mi to pripomina istu osobu.... Ale to mozno vdaka môjmu zaujatiu voci nemu
4
Ale inac som zabudla...vravela som ti uz niekedy ze sa mi paci ako pises basne?
5
Tanickaaaa nie nie nejde o osobu, na ktoru myslis, ta je oproti osobe, o ktorej som v basni pisala anjelik to viem isto... a dakujem cenim si tvoj nazor
6
Dievca moje zlate, ty mas neskutocne stastie na *pip*. Zlatisko, davaj, PROSIM, na seba pozor.
7
Uz ani nemam chut rozpravat o mojom stasti zvykla som si a berem to dost realne a neboj dam si pozor moja Naucila som sa vdaka tomu neverit vsetkemu co sa zda byt pravdive ... a brat to kusa neutralne
Napíš svoj komentár