a možno ani nie...
Možno si ma prišiel zmeniť,
vytrápiť aby som sa správala dospelo.
Dať mi facku ako sám život,
aby som dokázala nemožné,
aby som začala veriť vo svoju silu,
aby som odolávala prekážkam.
Avšak ja už nevládzem im čeliť,
bojím sa, že ťa začnem nenávidieť...
za to, že si ma k tomu postavil,
za to, že trpím tvojou láskou...
dokonca aj za to, že život je tak nefér...
akoby za to mohol jeden z nás...
Nedokážem byť bez teba...
no nedokážem žiť takto...
Je toho tak moc čo by som chcela
dať do poriadku...
čo by som chcela zmeniť aby všetko
bolo ľahšie...
všetko vyčistiť od špiny... intríg
a odpadkov...
ibaže neviem ako... každý z nás
sa vzdáva toľkých vecí...
začínam sa pýtať, či to za to stojí...
Presviedčať sa, že tvoj úsmev to
všetko vylieči... avšak je ho stále menej
a menej...
Mám strach, že o teba prídem,
mám strach, že ťa znenávidím,
mám strach, že z tej špiny Ťa nezachránim,
mám strach, že tie intrigy nás zničia,
mám strach, že city v nás mlčia...
A bojím sa, že nenájdem cestu spať...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár