Utiekol aj s ním . Blaznivo sa obaja rozbehli a nehali ju samú . Za všetky tie farby a tiene ktoré sa krčili pred jej zrakom tie zrazu ohyzdné stromi a špinavá zem stali sa zrazu prekážkou . S myslou predstavujúc si stratu svojej polovičky plazila sa hore tým strmím kopcom . Nohy oťažievali ,predstavy a silné emócie pokrútenej skutočnosti naberali na sile. Pokým telo riadila túžba výjsť na vrchol kopca a dočkať sa svojej zmiznutej odmeny mozog blúdil v nekonečných hypotézach o možnej krutej realite. Uvidí ho , neuvidí . To on jej ho vzal , to on mu vnukol ten nápad odísť . A predsa , vidí ho sediac s položenými rukami na kolenách hľadí na nu . Ona sa nepozrie . je oslepená žiaryvými a iskriacimi svetielkami slnka . Sklamanie a únava ju donúti sadnúť na najbližšie miesto . Všade su ostne ktoré sa jej ostro zabodávajú do pokožky . Vôbec ju to nezaujíma . nemá dôvod podísť k nemu a opýtať sa prečo odišiel prečo ju opustil . no po istej chvílke podíde k nej a opýta sa dôvod jej smútku . jeho vôna a hlas v nej vyvolajú slzy . Zaklame a opre sa o jej hrud .Povie že bola naštvaná že odišiel . pritom v jej v hlave výrila predstava o ich rozchode a vlastne o jeho odmietnutí a v duchu ho na pár sekund skutočne nenávidela ako nikdy predtým ...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár