Možno už podaktorí postrehli, že jeden z najznámejších bratislavských klubov tento týžden oslávi 20. výročie existencie. Áno, mám na mysli to skvelé Účko (bývalý atómový kryt v skale pod BA hradom), ktoré sa za tie roky stalo akýmsi už tradičným miestom kam v noci ísť sa odviazať, vypnúť s každodennej reality.

Michal Hvorecký pri tejto príležitosti napísal zaujímavý článok o dejinách Subclubu, o jeho ťažších začiatkoch, hľadaní si svojho miesta pod Slnkom.. Ja by som v tejto súvislosti chcel skôr podať svoje osobné pocity z tohto klubu. Čo vlastne pre mňa znamená?

Priznám sa, nechodím do neho dlho. Sestra mi ho však už dávnejšie odporúčala. Cítil som sa totiž dlhodo zaplavený v rádiach, vonku, v škole, prakticky všade maninstreamom. Pustil som rádio a vždy som mal pocit, že tento ponúkaný svet nie je pre mňa. Mal som chuť nájsť niečo nové. Dlhodobo som si vystačil s počúvaním hudby doma na kompe. Proste som si našiel na nete, alebo sestra mi odporúčila presne to, čo mám rád - house, elektro, techno, dnb..

Chcelo to však niečo viac. Áno, dostať sa do spoločnosti ľudí, ktorá počúva presne to isté. Jednoducho, cítil som sa sám, keď väčšina okolo mňa počúvala vždy niečo iné ako ja. Návšteva Účka jednoducho musela príjsť.

Už samotný vstup do klubu ti dá pocítiť, že ideš do prostredia ktoré sa vymýka všednosti, klasickosti, jednoduchosti.. pozemskosti. Pri ocelovej bráne u celkom v pohode týpka ochrankára zaplatíš a začína sa dobrodružstvo. Áno, už teraz. Lebo o čom je Účko? Atmosféra začína skôr než prídeš k parketu. A ver, cesta k parketu v Účku je dlhá. Je to cesta cez slušne dlhý tunel, ktorý ťa na jednej strane fyzicky fascinuje, a na strane druhej jeho prechodom sa ponáraš do undegraundového prostredia, priestoru, z ktorého máš síce pocit neznáma, ale aj potrebu ho ochutnať.

Prejdeš tunelom a dostaneš sa v riadnom zvukovom návale k baru. Hraje dáky house, neskôr ho vystrieda techno. Účko bol atómový kryt, vďaka čomu sa ani decibel zvku nedostane von z hradnej skaly. Vzniká tak neskutočné echo, ktoré po pár pivách a drinkoch sa premení na súzvuk, ktorý dotvára tvoj zmysel pre život. Na parkete sa pomaly ale isto dostaneš do akéhosi zdravého tranzu, kedy hudba ti je vodcom za myšlienkami, inšpiráciami v hľadaní nových smerov, ideí a nápadov do života.

Hudba ti tam akoby otvárala dvere do tých najväčších zákutí tvojej mysle, objavuješ nepoznané svojho charakteru a máš pocit, že si sa našiel. Si obklopený ľuďmi ktorí rovnako žerú tu hudbu.

Účko je proste priestor, ktorý treba zažiť. Je to miesto kde sa ľudia spoznávajú, bavia, proste úžívajú si svoj nájdený priestor ktorý im tak v tom povrchom svete chýba.

Podarilo sa mu v Bratislave úspšené naštartovať a rozšíriť kvalitnú hudbu. Subclubu v tejto súvislosti prajem minimálne ďalších 20 úspešných rokov. Robíte skvelú prácu v skvelom prostredí so skvelou hudbou.

 Blog
Komentuj
 fotka
side3  15. 3. 2013 02:03
ani by som nečakala, že počúvaš house, dnb, elektro a techno
 fotka
antifunebracka  28. 4. 2013 16:31
whoa, toto si opisal uplne uzasne, normalne mam chut sa tam pozriet a to vobec nie som fanusikom klubov
Napíš svoj komentár