Och, dnes sa konečne zmôžem na môj v hlave pripravovaný blog. Bol o mojich terajších dilemách. No ale jasne, všetko tu vám nepoviem... cudzím ľudom ani náhodou sa nič osobne nehovori

Prvá dilema. Je september, tak trochu iný september s otvorenými očami a očakávaniami že sa niečo prevratné udeje. Ale hej. Udialo. Stojím pred takým rozhodnutím že čo na bakalárku. Kks.. to je dosť dôležité a problém je že mám rôzne vybrané možnosti ale neviem ktorá je tá správna. Áno, Rusi a Uhri v 11. storočí.. to je téma! No ale, popravde, už ma to prestáva baviť a najradšej by som tú moju seminárku vedúcu do poloslepej uličky hodil do Dunaja. Čo tak Svätoplukove ženy? Hmmm.... písať bakalárku o ženách je v celku zaujímavé, škoda že Svätopluk žil kdesi v 9. storočí a prd vieme o nich. Hm.. to by bolo dobre isť za profákom a prekonzultovať to... pod rukávom schovávam žolíky už asi tak jeden rok, teraz sa oplatí ich vytiahnuť a zmeniť celú hru. Aj tak neviem... priskoro tu niečo vyberať.

Druhá dilema. Boh, osud a náhoda. Ľudia viete že to dospolu dáva zmysel a dá sa veriť na všetko. Neuveriteľné. Ale len pre niekoho. U mňa to funguje. Sakra, ale neznášam tie debilné neovládateľné emócie. Tie sú ako droga... ako história, ako dejiny Veľkej Moravy. Ako ich dostaneš, nemôžeš s tým skončiť a páči sa ti to. Nemyslím Svätopluka. Ten sa mi nepáči. Bol to noo... nadávať by som tu musel.. Ale je aj tak fascinujúca postava. Ale bože, no odbáčam do histórie a pritom druhá dilema mala byť o ľuďoch. O nových ľuďoch v mojom živote, samozrejme aj o starých známych a tak. Tak čo k tomu dodať, keď už z druhej dilemy som urobil Svätopluka? Asi toto: keď spoznáš nového človeka, je nevyspitateľný, často mám pocit že kašle na mňa. Hm... to asi ten správny človek, kamarát? , priateľ? asi nie je. Alebo hej? Ako to náš Pavel Dvořák hovoril. Čo keď to celé je inak? Ľudí by sme nemali posudzovať podľa toho že na nás pôsobia na prvý pohľad, aj na druhý záporne. Áno možno majú v sebe záporné veci, ale nie sú oni záporní. Tak aspoň hovorí Jonathan Livingston. A ľudia, ja mu verím!

Tretia dilema. Dosť dôležitá, keď sa to tak vezme. Mám isť do vody? hmmm..

Štvrtá dilema. Je dôležitejšia prvá či druhá dilema pre mňa? Básnická otázka, ale rád budem počuť od Vás odpoveď, ak máte chuť mi ponúknuť váš názor.

 Denník
Komentuj
 fotka
xelylin  23. 9. 2009 19:14
hmm..pekny blog ..a k veci ..druhem dilemme nerozumiem, proste tych novych ludi spoznavaj a zachvilu budu z nich stari ...bakalarka znie zaujimavo ..a do vody urcite chod
 fotka
leiasolo  24. 9. 2009 10:32
Prvá dilema je rozhodne naliehavejšia. Tou druhou sa budeš len zbytočne zaťažovať... Inak, moja téma na bakalárku bude "Peloponézska vojna - výprava na Sicíliu"
 fotka
shika6  1. 2. 2010 19:13
podla mna by si mal vsetky dilemy riesit ale postupne co pride to budes riesit ale z rozumom...ked pride cas ze uz naozaj si budes musiet vybrat daku temu tak to spravis (co si uz asi aj spravil kedze si tento blog pisal dost davno)....na to ci sa budes bavit s novymi ludmi je len na tebe ked ti budu az tak nesympaticky ze sa snimi bavit nebudes chciet tak to proste nespravis ked si myslis ze ta to prejde tak to mozes skusit ....ci mas ist do vody alebo nie to zistis podla situacie ked budes pred tou vodou stat ...a k druhej dileme - ja tak isto verim ze Boh osud aj nahoda davaju zmysel...
Napíš svoj komentár