najprv by bolo dobré trochu teórie..
Takže, čo to je sociálna fóbia?
Ak náhodou pociťuješ napätie, úzkosť, trému pri stretnutí s cudzím človekom, alebo ak nemáš rád širokú spoločnosť..takže také niečo. Často sa stáva, že títo ľudia sú introvertní, ale pozor nie je tomu tak vždy.
Keď mám pravdu povedať, tak trochu, či viac menej aj ja k týmto ľuďom patrím. Včera som bol v kníhkupectve a prakticky málokedy zájdem do radu sociológia. Včera som ale predsa tam šiel a natrefil som na jednu zaujímavú knihu. Autori - sociológovia tam riešili na rôznych príkladoch problémy mladých ľudí v tejto oblasti.
*ako sa vysporiadať s novou školou
*ako si zvyknúť na nových spolužiakov
*ako sa prihovoriť k možným novým kamarátom/priateľom
*a pod a pod..
Vždy som vedel, že ja určite nepatrím k tým ľuďom ktorý ňou netrpia. V podstate aj viem, ktoré okruhy sociálnej fóbie su u mňa silnejšie a ktoré slabšie. Včera a dnes keď som si z tej knihy riadny kus prečítal, dnes som začal sám seba pozorovať ako reagujem na dané situácie.
Príklad: Cesta do supermarketu
1. vyšiel som z domu, na ulici nikde nikoho takže tu nebolo čo pozorovať - 0%
2. hneď ako som vyšiel z ulice, dostal som sa na zástavku. Pár ľudí tam bolo, ale moja sociálna fóbia z nich bola veľmi nízka, dajme tomu že tak na 10%. Čiže v norme.
3. potom však prišla zmena Ako som vystupoval z autobusu naraz pred dvermi čakalo veľa ľudí. Dajme tomu že 10. Rôzny vek, rôzne pohlavie. Tu som naozaj pocítil taký prvý ozajstný výkyv - cca 30%.
4. v obchode - samozrejme, cudzejšie prostredie trochu zapôsobí, ale ak tam chodíte už 4 roky nakupovať, nič nové pod slnkom. Bolo však si treba vypýtať 15 dkg šunky. Prišla prvá tréma, ja vieeem.. niekomu sa to zdá možno trápne ale sú aj takí ľudia ktorí majú s tým problém. V knihe som čítal že sú aj takí ktorí by sa ju proste neodvážili kúpiť. Ja som ju ale kúpil. Trému som ale mohol tak mať na 25-30%.
5. Potom to už nič extra nebolo v obchode.. pri pokladni som zaplatil, tam netreba žiadny extra kontakt s cudzím človekom takže to bolo ok.
6. Zmena pršila keď som videl z dialky že na zástavke je moj bus. Tak som sa rozutekal za ním, stihol som ho, ale zacvakli ma na chvílu dvere. Prežil som to, len s tým pocitom že asi 15 ludí v buse sa na vás pozerá čo stvárate. A tu prišla moja fóbia. Oči som asi na 5-10 sekúnd sklopil dole.. proste som sa hanbil.. viem zasa hlúpe.. pre niekoho, kto týmto trpí je to ale na dennom poriadku. No ale potom som si tak v duchu povedal "kašli na nich!" a zdvihol som oči a rovno som sa pozrel do očí jednému pasažierovi, ktorí si ma tak všímal. Sociológovia by to považovali za krok- niečo ako za odpútanie od uzatvoreného kruhu tejto fóbie.
Všetko sú to fóbie ktoré ja osobne moc neberiem vážne.. Pokiaľ neprekročia tú hranicu 50% je to ok. Mám však jednu sociálnu fóbiu, ktorej hodnota je na rovných 100%. Je tak silná, že nemôžem vám ju ani tu opísať. Má takú silu, že sa od nej neviem odpútať už poriadne dlho. Doslova.. má silu ako gravitácia čiernej diery.
Otázka je, ako sa odpútať od čiernej diery?
Úvaha
Komentuj
13 komentov k blogu
3
Hm, aj ja mam mensiu socialnu fobiu, mozno to suvisi z istymi zlymi skusenostami ktore mam, vacsinou je to v pohode ale niekedy, ked som napriklad dlho nebola medzi ludmi alebo som bola zacitana v knihe a zrazu sa ocitla co ja viem v auparku tak mam trochu pocit akoby som sa dusila a chcem ist prec od tych ludi .
Tiez mam dakedy problem sa spytat nieco ale to je vacsinou v pohode.
A najhorsie je ked mi niekto dohovara a vela ludi je okolo mna a pytaju sa ma alebo hovoria, minule som v takejto situacii zosktatovala a normalne som odbehla prec .
Ale toto je taka mensia fobia, nemyslim ze to je nad 50. Aj ked u mojho brata to moze byt...
Tiez mam dakedy problem sa spytat nieco ale to je vacsinou v pohode.
A najhorsie je ked mi niekto dohovara a vela ludi je okolo mna a pytaju sa ma alebo hovoria, minule som v takejto situacii zosktatovala a normalne som odbehla prec .
Ale toto je taka mensia fobia, nemyslim ze to je nad 50. Aj ked u mojho brata to moze byt...
4
myslim, ze v istej miere tu fobiu mam, lebo ja som najradsej sama, alebo s ludmi ktorych dobre poznam. v niektorych situaciach mi ozaj je blbo, ale zatial to prekonavam asertivitou nemyslim, ze su nad 50%
a dobry, zaujimavy blog
a dobry, zaujimavy blog
5
da sa povedat ze aj ja mam obcas socialnu fobiu, ved uz len tych trapasov je na kazdy den par
ta 100%na socialna fobia ma zaujima, prezraaad
ta 100%na socialna fobia ma zaujima, prezraaad
6
Presne tieto stavy ma sprevádzali dosť dlho, pripisovala som to ale nedostatku sebavedomia..pokiaľ ide o cudzích ľudí, mám ani nie tak strach, ako nepríjemný pocit prejsť sa po ulici..so známymi sa ale cítim v pohodke ..skutočne to treba len a len trénovať..pretože ako si navodil tú ukážkovú situáciu v autobuse, všetci na teba čumia, až dovtedy kým im nepozrieš priamo do očí..potom hneď odklonia zrak. Pripomína mi to, možno sa budeš smiať ale ako keď svorka pozerá na niekoho bezmocného(hanblivého) a vie že im dotyčný nič neurobí, no akonáhle prejaví nejakú silnú známku vnútornej energie, zľaknú sa..
7
Toto poznám...
Nemám síce problém keď kráčam po ulici (minimálne nie keď nad niečím rozmýšľam a ľudí naokolo vnímam len ako masu) ale problém je keď mám ísť do obchodu a na niečo sa opýtať, nieto ešte aby som mala s niečím problém a potrebovala to reklamovať... To sú pre mňa fakt problémové situácie a som neskutočne vďačná tým niekoľkým ľuďom čo sú ochotní takéto veci z času na čas riešiť za mňa...
Na druhú stranu mám pocit že čím viac ľudí, tým lepšie - jedna vec je, že sa na ulici medzi veľa ľuďmi cítim bezpečnejšie a druhá že keď je okolo mňa veľa ľudí, nevnímam ich ako ľudí ale ako masu (a toto mám overené aj na inom - recitovať báseň alebo prednášať referát pred triedou bol pre mňa fakt problém - roztrasené kolená, hlas, zasekávanie sa, zabúdanie... Potom prišla imatrikulácia a náš nápad urobiť scénku kde som mala účinkovať aj ja... bola som rozklepaná, myslela som že ma z javiska budú odnášať... Prekvapivo, vyšla som tam, spravila som niekoľko pekných trapasov ale keď som pozrela do sály na tých ľudí, vôbec som nezačala panikáriť tak ako v triede pred 30-timi spolužiakmi...)
Odpoveď na tvoju otázku - fakt netuším, nedokážem si pomôcť s mojimi vlastnými fóbiami ktoré našťastie nemajú intenzitu ani len blížiacu sa k tej čiernej diere, nieto ešte aby som dokázala vyriešiť niečo s intenzitou čiernej diery...
Sociológovia neodporučili nič?
Nemám síce problém keď kráčam po ulici (minimálne nie keď nad niečím rozmýšľam a ľudí naokolo vnímam len ako masu) ale problém je keď mám ísť do obchodu a na niečo sa opýtať, nieto ešte aby som mala s niečím problém a potrebovala to reklamovať... To sú pre mňa fakt problémové situácie a som neskutočne vďačná tým niekoľkým ľuďom čo sú ochotní takéto veci z času na čas riešiť za mňa...
Na druhú stranu mám pocit že čím viac ľudí, tým lepšie - jedna vec je, že sa na ulici medzi veľa ľuďmi cítim bezpečnejšie a druhá že keď je okolo mňa veľa ľudí, nevnímam ich ako ľudí ale ako masu (a toto mám overené aj na inom - recitovať báseň alebo prednášať referát pred triedou bol pre mňa fakt problém - roztrasené kolená, hlas, zasekávanie sa, zabúdanie... Potom prišla imatrikulácia a náš nápad urobiť scénku kde som mala účinkovať aj ja... bola som rozklepaná, myslela som že ma z javiska budú odnášať... Prekvapivo, vyšla som tam, spravila som niekoľko pekných trapasov ale keď som pozrela do sály na tých ľudí, vôbec som nezačala panikáriť tak ako v triede pred 30-timi spolužiakmi...)
Odpoveď na tvoju otázku - fakt netuším, nedokážem si pomôcť s mojimi vlastnými fóbiami ktoré našťastie nemajú intenzitu ani len blížiacu sa k tej čiernej diere, nieto ešte aby som dokázala vyriešiť niečo s intenzitou čiernej diery...
Sociológovia neodporučili nič?
8
tento bolog ssa mi páčil
umňa to je podľa toho akú mám náladu. dakedy ma ľudia znervózňujú(napr. v obchode) a niekedy som rada, že ich je veľa (napr. taký koncert).
ale zas sa nebojím niečo si vypýtať, len pravidelne zabúdam, či to mám kúpiť 20 deka alebo 15 a čoho a potom zmätkujem
umňa to je podľa toho akú mám náladu. dakedy ma ľudia znervózňujú(napr. v obchode) a niekedy som rada, že ich je veľa (napr. taký koncert).
ale zas sa nebojím niečo si vypýtať, len pravidelne zabúdam, či to mám kúpiť 20 deka alebo 15 a čoho a potom zmätkujem
9
a koľko si mal percent, keď si sa mal stretnúť so mnou???
no inak s tou šunkou, alebo napríklad aj keď som na študijnom, čím viac premýšľam o tom, ako a čo poviem, tým je to horšie, preto je dobre nemyslieť na to, aj keď ja musím väčšinou, lebo mám problém s formuláciou a skladaním slov do súvislých viet, to ale nie je sociofóbia, tú mám na maximálnom minime, najmä voči cudzím ľuďom, u mňa to funguje trochu opačne...inak na obhajobe práce som bola na takých 30% len, čuduj sa svete, som bola tak unavená, že som srala na celú komisiu a na to, čo si kto myslí dobré tak, ale keď som chodila k školiteľke, bola som v takom socio strachu, že to svet nevidel, za každýýýýým!
a s tou problematikou posledného odstavca, to sa musí týkať asi nejakého človeka, zrejme opačného pohlavia ...máš smolu, ČD proste priťahuje , čím si k nej bližšie, tým je to horšie, lepšie , silnejšie... až kým ťa nespapá, spýtaj sa jej, či nie je hladná... a pozvi ju dakde
no inak s tou šunkou, alebo napríklad aj keď som na študijnom, čím viac premýšľam o tom, ako a čo poviem, tým je to horšie, preto je dobre nemyslieť na to, aj keď ja musím väčšinou, lebo mám problém s formuláciou a skladaním slov do súvislých viet, to ale nie je sociofóbia, tú mám na maximálnom minime, najmä voči cudzím ľuďom, u mňa to funguje trochu opačne...inak na obhajobe práce som bola na takých 30% len, čuduj sa svete, som bola tak unavená, že som srala na celú komisiu a na to, čo si kto myslí dobré tak, ale keď som chodila k školiteľke, bola som v takom socio strachu, že to svet nevidel, za každýýýýým!
a s tou problematikou posledného odstavca, to sa musí týkať asi nejakého človeka, zrejme opačného pohlavia ...máš smolu, ČD proste priťahuje , čím si k nej bližšie, tým je to horšie, lepšie , silnejšie... až kým ťa nespapá, spýtaj sa jej, či nie je hladná... a pozvi ju dakde
10
Skvelý blog, dá sa povedať, že mi hovoril do duše.. V obchode cítim vždy takú neistotu hraničiacu s úzkosťou, keď si mám niečo vypýtať - ako menšia som na tom však bola horšie, vtedy som bola schopná štvrťhodinu krúžiť okolo regálov a tváriť sa, že si niečo pozerám, kým som nabrala odvahu tú predavačku osloviť. To s autobusom je mi tiež veľmi nepríjemné, strašne nemám rada, keď dobehnem neskoro, neskutočnú dobu sa prehrabávam v taške a hľadám kartu, niečo mi ešte pritom vypadne na zem a o pozornosť celého autobusu mám postarané.. A 100 % mám tiež v jednej veci, konkrétne v nadväzovaní kontaktov, najmä s opačným pohlavím, vtedy som úplne stratená. Ale tak to bolo vždy.. A ako túto fóbiu prelomiť by som veľmi rada vedela aj ja, ale myslím, že žiadny úplne osvedčený postup neexistuje.
11
no toto, sociálna fóbia!
sprevádzala ma životom pekných niekoľko rokov, neustále som sa červenala a srdce mi bilo a ako splašené, ak na mňa niekto cudzí čo len prehovoril - až som si začala myslieť, že asi nie som normálna.
a potom sa odrazu vytratila, stala som sa suverénnym, smelým ignorantom
ešte tým trpíš?
dá sa to prekonať, teda myslím.. treba si zrejme privyknúť na ľudí a ich neustálu prítomnosť
sprevádzala ma životom pekných niekoľko rokov, neustále som sa červenala a srdce mi bilo a ako splašené, ak na mňa niekto cudzí čo len prehovoril - až som si začala myslieť, že asi nie som normálna.
a potom sa odrazu vytratila, stala som sa suverénnym, smelým ignorantom
ešte tým trpíš?
dá sa to prekonať, teda myslím.. treba si zrejme privyknúť na ľudí a ich neustálu prítomnosť
12
to je nič... čo máš ty. ja som kvôli tomuto problému doslova zdrhla z výšky a neviem si ani nájsť robotu, kde by som to aspoň trocha dokázala prekonať. bojím sa dokonca zavolať do index noslušu kvôli nejakej brigáde.
tvoj problém nie je žiadny. čo by som dala za dokončenie aspoň toho Bc.
je to smiešne a zároveň na zaplakanie. a s tou šunkou si to zabil...
tvoja sociálna fóbia je výmysel. všetko to je iba o tréme a jasné, každý by sa asi hanbil, kebyže sa mu stane napr. to pricviknutie do dverí. ale je aj polka ľudí, ktorí by sa zasmiali...
tvoj problém nie je žiadny. čo by som dala za dokončenie aspoň toho Bc.
je to smiešne a zároveň na zaplakanie. a s tou šunkou si to zabil...
tvoja sociálna fóbia je výmysel. všetko to je iba o tréme a jasné, každý by sa asi hanbil, kebyže sa mu stane napr. to pricviknutie do dverí. ale je aj polka ľudí, ktorí by sa zasmiali...
13
boha, janu! s tým indexom noslušom si mi teraz pripomenula jednu príhodu, keď som bola čerstvá pätnástka a 3 hodiny som sa s kamarátkou dohadovala, ktorá z nás tam zavolá kvôli brigáde, obe sme sa strašne hanbili nakoniec sme tuším nevolali.
Napíš svoj komentár
co myslis ako sa zmenili tieto cisla? studujem na dobrej skole a vdaka nej viem ze akurat je viac debilov a menej normalych inteligentnych ludi, tak sa moj pekny so svojimi sociofobiami poser, zmen svet tak aby ludia mali radost z kontaktu a nie len zbytocne nervy lae inak v pohode