Malá pravda na noc

Jedného dňa si uvedomíš, že všetko je, tak ako má byť. Že si sa zrazu ocitol v určitom životnom bode, kedy je všetko na správnom mieste. Určité veci ti prestanú vadiť a naopak začneš lpieť na tých dôležitých. Ako raz bolo v jednom filme, život je jen sled okamihú. A o tých okamihoch to je. Medzi tým stresom z roboty, zo školy, z toho, že niečo nestíhaš, z toho, že si niečo urobil inak ako chcel niekto, že si si urobil podľa seba, alebo vôbec, alebo že čože, proste nestrieľa sa. Vždy si poviem, že keď nejde o život nejde o nič, a ono fakt nejde. Hovor milujem, keď to cítiš, smej sa, keď sa ti chce, plač, keď to príde, a hovor, aj keď nemusíš, lebo život je príliš krátky na nevyslovené slová. A zadržaný smiech a vlastne všetko tlmené. Úprimnosť je to vo co go. Byť sám sebou, občas s tebou, v opojení vína, sladko si spomínať, na to čo bolo, čo príde, a nie na to čo mohlo byť a už nikdy nepríde. Je to len nonsens žiť ľahko? alebo sa mi to píše príliš ľahko? keď treba aj účty platiť, dane odvádzať a nikdy nesprávnym v práci nezavadzať. Tých pár prekážok tam byť musí, inak to nejde, ale každý problém raz prejde, a tomu ver, že prejde. A potom príde ten stav, ktorý netrvá deň, že si sa dobre vyspal, ani to nie je opojenie vína, ale je to stav mysle, že YES takto si to prosím už navždy. A netreba k tomu ani veľa. Stačí len mať čo robiť, mať koho milovať a mať v čo dúfať. Nič viac, nič menej. 

 Blog

9 0 0 0 1

Komentuj

7 komentov k blogu