V prvej triede na základnej škole nás učia písať. A je oblé písmenko, l má slučku, r je špicaté. V poriadku. V druhej triede sme sa učili vybrané slová, tvrdé a mäkké spoluhlásky. V tretej triede sme sa učili o slovných druhoch, vzoroch podstatných a prídavných mien, číslovkách, zámenách a tak ďalej. Postupne to pokračovala, až som sa dostala k štúdiu jazykov a potom žurnalistiky. Neviem, ako sa zmenili učebné osnovy odvtedy, čo som chodila na ZŠ ja. Nechce sa mi však veriť, žeby sa zmenili natoľko, aby dnešná „násťročná“ mládež nevedela používať vlastný rodný jazyk!
Možno poznáte vynikajúci český blog Modní peklo (www.modnipeklo.cz), ktorý píše pani Ada Bartlová. Ostro na ňom kritizuje ľudí, ktorých fantázia a vkus odumreli už za socializmu (hoci sa to nesmierne prejavuje aj na tých skôr narodených) a nie sú schopní obliecť si niečo iné ako rifle, botasky a športovú bundu. Nemyslite si, že tento jav sa dá pozorovať iba v Čechách, kdeže. Hojne ho vidno aj na Slovensku. U mladých dievčat sa prejavuje hlavne „sexi“ džínsami, teniskami, tielkami, spod ktorých vykukujú podprsenky, nohavičky a ostatné až po dvadsiatej druhej hodine.
Tento príspevok však nie je o tom ako sa náš národ oblieka. Ale poslúžilo mi to ako dobrý príklad. To, čo si človek oblečie záleží od toho, aké vzory vidí v rodine, časopisoch, televízii, k čomu ho vychovávajú a vedú – médiá aj rodina. Avšak to, čo nechápem je – ako to, že ľudia nevedia písať ani po deviatich a viac rokoch strávených v škole?! Ani tri hodiny slovenského jazyka do týždňa po celú dobu základnej a strednej školy vás nedokážu naučiť, kde a kedy sa píše y a i, že máme nejaké skloňovacie vzory, podľa ktorých sa skloňujú ostatné slová, že máme nejaké ohýbanie, synonymá a kopec rôznych iných tvarov? Mnohí dokonca zabúdajú, že slovenský jazyk má aj interpunkčné znamienka ako napríklad mäkčene, dĺžne, bodky a čiarky!
V tejto chvíli sa na mňa zosype slušná kôpka jedovatých komentárov, nadávok a iných urážok. Viem si to predstaviť. Že každý má právo písať si ako chce, nech sa nestarám do druhých, ale pozriem sa na seba (len pre vaše potešenie, ja sa na seba dívam každý deň – v škole, v Pravidlách slovenského pravopisu, v diktátoch a inde). Že birdz je verejné miesto, kam si každý podľa ľubovôle môže hádzať svoje príspevky, myšlienky, úvahy, básničky, denníky a iné nechutnosti. Prosím, ja vám nebránim uverejňovať vaše nápady. Len by som bola rada, keby ste ich písali tak, aby mi neklali oči zakaždým, keď si otvorím birdz. Predpokladám, že do školy ste chodili (alebo skôr stále chodíte) všetci, takže mi nevravte, že ste nemali šancu alebo príležitosť naučiť sa spisovnú slovenčinu, alebo písanie.
Ďakujem.
P.S.
Zámerne v tomto príspevku nerozoberám, ako kultúra slova na Slovensku upadá aj vo veľkých a serióznych (tzv. mienkotvorných) médiách. Prečo? Pretože to už je kapitola o niečom inom. Ale nebojte sa, keď si nazbieram dostatok materiálu, pochutím si aj na tejto téme.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár