Príznaky: zmena správania v rôznych situáciách a pred rôznymi ľuďmi
Spôsob liečby: priznanie si vlastnej nedokonalosti
Prečo nemáme radi, keď sa na nás hnevajú ľudia, ktorých máme radi, ale oni o tom nevedia.
Povedzte mi, prečo?
Chceme sa im zapáčiť, aby nás aj oni začali mať radi. Votrieť sa do ich priazne. Mať také úžasné názory a postoje ako oni. Byť vyššie. Súvisí to s obdivom a vzormi.
Fuh, ako toto píšem, až sa za seba hanbím. Že chcem byť ako niekto iný, o kom si myslím, že je lepší ako ja. Ďalšia diagnóza, lenže týmto sme si prešli asi všetci. Občas ešte stále prechádzame.
„Opičiť sa“ po niekom nie je len záležitosť puberty. V túžbe získať si niečiu náklonnosť robíme podivné veci v hocakom veku. Len to už nie je „in“. Nie je to klasická pretvárka. Nerobíme to zámerne a ak nás na to niekto upozorní, odbijeme ho. Veď to nie je nesprávne.
Lenže čo je potom správne?
Prispôsobiť sa, zmeniť sa, pretvarovať sa len aby sme mali s niekým dobrý vzťah. Alebo zostať tým, kým sme a čakať, pokiaľ sa nenájde niekto, kto nás bude akceptovať v celej našej prirodzenosti.
Podľa mňa ani jedno, pretože oboje je tak trochu extrémizmus.
Nemôžete mať s niekým vzťah a nikdy neklamať. To sa nedá. Avšak ani hrať sa na nadľudskú bytosť, ktorou v skutočnosti nie ste.
P.S.
Klamať už viem a neprestanem s tým a nemienim sa od toho odučiť, lebo je to užitočné. Ale prestanem googliť každú jednu jeho správu, pretože jej nerozumiem, ale chcem pred ním vyzerať bohovsky múdro. Proste mu poviem, že nechápem.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár