Najhoršie na tom všetko je, že hoci sa päťkrát denne presviedčam, aká som super a silná a vždy, keď sa znovu začnem modliť, tak sa všetko dojebe a najradšej by som si podľa inštrukcií svojej bývalej profesorky ekonomiky ľahla do truhly a čakala. Škoda, že truhly sú také drahé, lebo ležať v posteli je nuda. Proste sa mi zrútil svet. Len tak. Ani neviem, či som niečo urobila! Zvyčajne som si plne vedomá toho, čo som spôsobia, ale tentoraz nie! Všetko sa rozpadlo, je to zničené na tisíce kúskov, neopraviteľné a zrelé akurát tak na vyhodenie.

Len sa nechápem, ako to, že vždy, keď sa mi toto stane, idem ďalej. Idem do školy. Jem. Pijem. (Ne)Rozprávam sa so spolubývajúcimi. Išla som cez celé mesto do FaxCopy vytlačiť si papiere za 4€, lebo som si ich nechcela dávať tlačiť zadarmo u človeka, ktorého nenávidím, tu na intráku. Predvčerom som do neho bola zamilovaná. Kdeže, 42 hodín je príliš dlho. Za 42 hodín by som stihla vyvraždiť Európu, lebo potrebujem byť sama. Nie, aby mi každý hovoril, že vyzerám hrozne. Aby som si pripadala hrozne. Aby všetko bolo na hovno a bolelo jak sviňa. Musela som si v sekáči kúpiť červený svetrík s angorskou vlnou za 5 €, aby som sa upokojila a aj tak to nepomohlo. Teraz idem pozerať jeho obľúbené filmy, aby som sa zbláznila a trochu si poplakala, ako zvyčajne, akoby som to nerobila furt.

Odseknite si ruku! Presne tak sa cítim – ako s odseknutou rukou!

P.S.
Toto je asi zrozumiteľnejší blog ako ten predtým – počkať, alebo nie?

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
blackskyrra  2. 12. 2011 08:19
"Musela som si v sekáči kúpiť červený svetrík s angorskou vlnou za 5 €, aby som sa upokojila..."

DDD ja z teba nemôžem
Napíš svoj komentár