Uvažujem nad tým, či sa mi oplatí rozčuľovať sa nad ľuďmi, u ktorých očividne stojím na okraji záujmu a iba občas mi venujú letmý záblesk pozornosti.

Nechcem byť tá, čo vždy píše ako prvá, aby to nevyzeralo, že sa vtieram, ale nechcem byť ani tá, čo zúfalo sedí doma pred PC a nikto jej nepíše.

Nenávidím chalana, ktorý je naživo ten najlepší kamarát, ale na pokeci ma ignoruje tak vytrvalo, že by sa z toho zrútili aj gibraltárske skaly, hoci nás delia stovky kilometrov. Nepíšem mu pričasto, iba sem tam začnem ako prvá (on sa ozval sám ako prvý asi dva razy za celý čas, čo sa poznáme), ale postupne sa intervaly medzi jeho správami predlžujú a predlžujú, až napokon ustanú. Dakedy nezareaguje ani na tú najvtipnejšiu, najoriginálnejšiu a najlepšie zoštylizovanú správu, akú som schopná vytvoriť (asi preto, že je inžinier). Zato, čo je zvláštne, na negatívne správy a moje hádky s inými užívateľmi reaguje až prehnane rýchlo. Keď však prestane odpisovať, naštvem sa na neho a naša komunikácia na dlhé mesiace ustane.

Vždy sa mi páčil. Nepopieram to. Naša spoločná známa mi povedala, že sa k sebe hodíme. Naše osobné stretnutia sú však zriedkavé a on sám mi nikdy nedal možnosť bližšie ho spoznať. Verím (pretože som to zažila), že spoznať človeka môžte aj cez internet. Ale on mi nikdy nedal tú šancu. Vždy pre mňa ostane tak trochu záhadou.

Skvelý človek, hovoria o ňom všetci. Ja im verím. Páči sa aj mojej matke. Prečo som ho však nikdy nezaradila do zoznamu mojich potencionálnych partnerov? Práve pre túto "chybu", pre ktorú zostáva vzdialený.

Nedávno sme opäť viedli konverzáciu, ktorá obsahovala istý návrh. Návrh, z ktorého by mohlo vyplynúť to, že náš vzťah by sa posunul na vyšší level. Ale keď znova vidím prázdne okienko, v ktorom nebliká žiadna nová správa od neho, začínam veriť, že to nemyslel vážne. Alebo na to zabudol, typický chlap.

Verím, že človeka môžete poznať aj skrze slová, ktoré nevyriekol. Skrze správy, na ktoré neodpísal, slová, na ktoré nezareagoval.

 Blog
Komentuj
 fotka
sajuri007  18. 4. 2011 23:17
Poznáš ma, poznám ťa, poznám ho (trošku), poznáme sa takže nič len nádej neostáva...samozrejme...a máš ho čo učiť...tak nech sa chlapec spamätá...a spraví 1. krok
 fotka
samanthamm  18. 4. 2011 23:21
hádam sa umúdri keby nie, bubu je moja zásahovka
Napíš svoj komentár