Samozrejme zadarmo, dobrosrdečne a bez toho, aby som dala najavo, že svojej konkurentke by som najradšej namiesto pozdravu veselo vyškriabala oči. Lebo on nevidí, že ja mám byť tou pravou. Nevie, že musí zabudnúť na tú prvú, lebo som tu ja – lepšia! Určite som pre neho lepšia než ona!
Ona je zvyčajne v mojich očiach obyčajná kurva, ktorá sa s kdekým vláči. Zavesí sa na každého, je zúfalá a frustrovaná. Je spoločenská, živá, zhovorčivá na akúkoľvek tému, vtipná za každých okolností, v žiadnom prípade nie je hanblivá, zvládne vypiť dvanásť poldecákov a stále vyzerať pôvabne. Je mojím presným opakom. Som ostýchavá, večne nesmelá a v úzadí, ustrašená, neschopná urobiť prvý a rázny krok.
Len čakám. Nie som ako milenky ženáčov, to sa mi hnusí. Toto je niečo takmer čisté, platonické. On o mojej tajnej túžbe po ňom netuší (našťastie). Ona (ak ju stretávam) taktiež nie. Oni nie sú spolu, ale ja nemôžem byť s ním. Ale ani on s ňou. V tej chvíli ho dokonale chápem len preto, že cítim to isté, čo on. Vykladá mi svoje tajomstvá a moja najčastejšia odpoveď je „nič“. Pretože nič sa nedeje, stále som len druhá v poradí a to dokonca bez poradového lístka a bez nádeje.
Pokým viem, že ju nikdy nebude mať, som pokojná. Po čase ho to hádam prejde. Alebo možno nie. Je to strašný stres, keď moje dni závisia od cudzích rozhodnutí, ktoré sa ma netýkajú. A keď padnú v môj neprospech a môj svet sa zrúti. Nikto nikdy nesmie vedieť prečo.
Svoje tajomstvá si držím na kľúčik. Nenosím srdce na dlani, lebo by mu hocikto mohol ublížiť. Nie je však celkom v bezpečí. Sama si po ňom občas poskáčem.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
side3
23. 10.októbra 2011 00:58
ten prvý odsek mi strašne pripomenul mňa ale aj ostatné mi prišli povedomé
Napíš svoj komentár