Zakliata duša...moja úplne prvá báseň

Stojí na okraji priepasti
skľúčene sa pozerá dolu,
na človeka čo sa chytil do pasti,
na bezvládne telo na mŕtvolu.

Jeho oči červenú farbu majú,
nenávisť v ňom má silu veľkú,
pazúry sa divo zatínajú,
démon v ňom bude ešte hodnú chvíľu.
Tesáky a pazúry od krvi,
sužujúce myšlienky hlavou sa víria,
´nie človek, ty nebol si prvý
slzy bolesti k minulosti sa ronia.
Kruté vytie z vlčieho hrdla sa derie,
keď sa v ňom démon prebudí,
vtedy dušu a telo zasa mu berie,
a už len smrť ho zapudí.

Nemôže na Zemi beztrestne si žiť,
démon po smrti túži,
a náruživo chce len krv piť,
zostáva mu čakať kedy ho démon opustí.
Hlboké rany pomaly hoja sa,
vie že jaziev nezbaví sa,
tak po nociach na skale pýta sa hviezd,
čím sa navždy zavŕši tento krutý trest.

Démon ho opúšťa,
no duša už nikdy nebude čistá,
pri pohľade na mŕtvolu už necíti ľútosť,
odchádza ako naveky zakliata bytosť..

autor:Ja...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu