Sedeli v aute a jedli cheeseburger. Vedeli, že to posrali. S rozrušeným Justinom mávajúcim strelnou zbraňou sa nedá poriadne vydierať.
„Nabudúce na nikoho nekrič, že je na piču.“
Hmkol.
„Rozumieš?!“
„Rozumiem, kurva! Kam pôjdeme?“
„No asi domov, alebo... Koľko hodín?“
„Za sedem pol šiestej. Kam chceš ešte ísť? Lebo to mŕtve decko začína smrdieť.“
„Chcela by som ísť niekoho navštíviť...“
„..a presvedčiť ho, že to mŕtve dieťa je jeho.“
„Presne tak!“
„Boha, musíme si už niečo iné vymyslieť.“
„A čo? Hm?! Čo také?!“
„Neviem. Zatiaľ neviem. Poďme domov začína mi byť zle.“


Zobudil sa o jednej hodine ráno. Ostal stále otočený chrbtom ku Kristíne a rukou hľadal jej prsia. Nenašiel nič okrem oslintanej podušky.
„Tina!“
Počkal chvíľu.
„Kristína!“
Ticho.
Postavil sa a šiel sa pozrieť do všetkých izieb. Keď bol na hajzli začul ako mu vyhráva telefón. Prišla smska.
Kristína je so mnou, ty kurva! Príď aj s zdochlinou, s ktorou ste sa ma pokúšali vydierať. Máš na to tridsať minút, lebo svojej drahej priateľka budeš z tela vyťahovať moje ceny Grammy. Čau kokotko!
Zavolal odosielateľovi.
„Čau kokotko! Zabudol si mi napísať kam mám prísť!“
„Aha, noo... Očakávam ťa u seba. A varujem ťa o nič sa nepokúšaj, lebo...“
„-áno, áno tie ceny grammy. Inak koľko ich bolo.“
Justin zrušil hovor.
No kurva, sme v piči... v totálnej piči, hovoril si v duchu. Potrebujem pomoc. Už sa mu tlačili slzy do očí, keď spomenul na starého priateľa.



Postával pred autom a s napätím sledoval hodinky. Ostávalo mu ešte desať minút a to mŕtve decko už fakt začalo silno smrdieť.
Kurva, kde je toľko!
„Marshall! Marshall! Slim! Hej, Em!.... Kurva Jožo!“
„Ako si ma to oslovil?" Jožo sa ocitol za jeho autom.
"Ako si sa sem-"
"-ako si ma to oslovil?!"
"Veď všetkými tvojimi menami."
"Nie, oslovil si ma Jožo a vieš, že to neznášam!"
"Prepáč mi, Marshall. Už sa to nikdy nestane. Môžme už ísť."
Marshall si bez slova sadol do auta a počas jazdy počúval problém svojho kamaráta.
„Už som sa chcel spýtať, čo to tu smrdí. Môžem sa na to pozrieť.“
Prikývol.
„No kurva. To odkiaľ máš.“
„Čo ja viem! Kristína zase vymýšľala spôsob, ako rýchlo zarobiť!“
„Bože.. vy ste jebnutí. Vy ste sa snažili Justina presvedčiť, že to mŕtve dieťa v tej taške je jeho? Vy ste...“
„Nesmej sa. Máme problém.“
„Nie, ty máš problém! A vlastne, čo mám Justinovi povedať?“
„Že to všetko bola sranda a tak, vieš? Teba poslúchne, veď si legenda, nie?“
„Bože, ako ja tieto sračky o žijúcej legende neznášam.“
„Tak ale musíš uznať, že to robí dobre tvojmu egu.“
„Robilo, robilo, ale už je mi z toho zle.“
„Tak povieš to Justinovi?“
„Ale áno, áno. Už sme tam?“
Auto prudko zabrzdilo až si Marhall udrel hlavu o palubnú dosku. „Prepáč!“

 Je to možné?
Komentuj
 fotka
antifunebracka  25. 1. 2014 22:36
ale JB nema ziadnu grammy
 fotka
samtord  25. 1. 2014 23:55
@antifunebracka v mojom svete som ho ocenil
Napíš svoj komentár