Sám neviem, čím by som začal. Takže začnem tým, čo mi príde na um.
V nedeľu idem do práce. Skoro po dvoch týždňoch. Nechutné! Odporné!
Včera som sa dozvedel od svojej kolegyne, že tá princezná, ktorá chodí a býva s tým kriminálnikom, tak sa natrvalo presťahovala do Tn a vraj, to sa poserieš, a vraj sú zasnúbený. A tá kolegyňa mi ešte písala, že jej tá princezná hovorila, že pri sťahovaní ju dirigoval ako sa má baliť a že je „strašne nervózny a náladový“. Vieš čo je na tom vtipné? Ako mi princezná sama vravela, keď sme sa boli prejsť, aký je on hĺbavý. To by som bol aj ja, keby som si odsedel v base štyri a pol roka roky za výtržníctvo, ublíženie na zdraví, lúpež,krádež,vydieranie a dezerciu. Áno dezerciu, keď šiel sedieť ja som mal šestnásť rokov.
Okrem tých vzťahových sračiek som sa dozvedel, že k nám do továrne prídu ďalší ľudia. Dokonca sa vrátia aj tí, ktorých prepustili. V skratke, tej továrni chýba päťdesiat ľudí.
Potom si spomínam, ako som šiel včera do knižnice a z autobusu som videl svoju femme fatale.
A keď sme pri tej knižnici, kamoško neuveríš, čo sa mi stalo.
Minulý rok som napísal blog o tom ako prichádzam do knižnice a tam sa zoznámim so slečnou, ktorá bude presne môj typ a bla bla bla pičoviny s haluškami. V tom blogu som mal tieto dva odstavce:
Zastavím sa pri písmenku Ká a nedokážem si spomenúť, kedy som naposledy čítal nejakého Kinga. Keďže väčšinu kníh som čítal, tak urobím čo vždy. Položím prst na knihu, tvárou sa otočím na opačnú stranu, spravím tri kroky a prst, konkrétne ukazovák, sa prechádza po knihách. Vytiahnem si knihu Dolanův cadillac Noční můry a snové výjevy.
Len tak si ju prelistujem, potom sa pozriem do ďalšej miestnosti a pri písmenku M stojíš ty. Pozerám sa na teba. A...a...celá si v čiernom. Od vlasov, cez oblečenie až po lak na nechtoch. A tvoja postava? Myslím si, že patríš medzi ženy, ktoré vyzerajú dobre, bez toho, aby museli cvičiť. Gratulujem ti.
Samozrejme, že to nebolo na 100% tak ako som to napísal, ale malo to dosť k tomu blízko, aby som mal z toho zimomriavky.
Stalo sa mi len to, že oproti regál s písmenkom Ká, je hneď ďalšia miestnosť. Pozeral som na toho Kinga a periférnym zrakom som v tej miestnosti zazrel niekoho v čiernom. Nie nebola to moja vysnívaná Klára. Bola to mladá pracovníčka knižnice.
Pekne sme sa pozdravili.
„Dobrý.“
„Dobrý.“
A šli sme si svojou cestou.
Vo svojom obľúbenom podniku som včera prečkal búrku. Veď nič iné mi aj tak neostávalo. Keď som šiel okolo desiatej domov, tak som porobil pár krátkych videí ako sa blýskalo. Ale stoja za hovno.
Teraz je 15:55 a premýšľam, čo by som mohol dnes urobiť, a vôbec ma nič nenapadá. Dnes bude lepšie, keď ostanem doma.
Popravde v tom svojom podniku, sa už cítim ako kokot. Prechádzky po okolí ma už nebavia, lebo nemám sa už kam prechádzať.
Au revoir!
Blog
Komentuj
11 komentov k blogu
1
borovy
30. 7.júla 2020 23:11
To píšeš zo života?
8
Mal by si si nacvičiť nominatív plurálu. A myslím, že ani ten nadpis nie je moc spisovne v čestine. Kto stojí u montážní linky alebo při montážní lince.
9
@plavam_zivotom o tom nadpise, no môže byť, ale....
A čo sa týka toho druhého, tak viem, chybičky sa objavili.
A čo sa týka toho druhého, tak viem, chybičky sa objavili.
11
Mal si ju výjebat. Ja teraz riešim holku pracujúcu v knižnici a sú to nadržané selmy
Napíš svoj komentár