„A kto?“
Znova bol piatok, znova sedeli na terase, znova si skákali do reči a kričali na seba z jedneho konca stola na druhý. Jedno, čo vytáčalo boli, tí ktorí sedeli za nimi a celkom hlasno sa bavili o tom kedy a ako bude vojna. NATO proti Rusku.
„Jedna ženská, čo sa vykecávala medzi dverami do vchodu obchodu. Stála tam aj s kočárom, ako piča, a rozprávala svojej kamarátke o tom, ako stále nevie s manželom, čo by mali dať napísať svojej šesť ročnej dcére na tortu. Potom sa ozval: Čo tak toto, keď budem veľká, nebudem stávať medzi dverami ako moja mater. Môže byť?“
„To si jej fakt povedal?“
„Povedal.“
„A čo ona na to.“
„To čo robia urazené piče stále. Začali prosíkať, vravieť mi ako sa to s nimi
rozprávam, či sa aj takto rozprávam aj doma. Ja že nie, iba s ľuďmi, ktorí stoja
medzi dverami s kočárom. A tak ďalej.“
Tomáš a ďalší dvanásti, ktorí sedeli za dvoma spojenými stolami a nemali čo
piť, lebo slečna brigádnička venovala jazkovú spoločnosť chalanovi a nie
práci.
„Domča, do piče, hýb sa!“
Dominika sa postavila a napravili si plášť a zobrala si tácku. Celá terasa jej
zatlieskala. Jeden z tých osadenstva, dodal, aby si kunda švihla.
„Možno bude bitka.“ Povedal Erik Tomášovi, ktorý to tiež videl.
Asi dvadsiatnik sa postavil, hodil do seba pol decák už sa chcel vybrať tomu
dredetému, že mu vytrase tu zoo z hlavy, ale jeho kamaráti ho držali a vraveli
mu: „Ser na to! Jeb naňho na kokota!“
Dominika lietala od stolu k stolu, brala prázdne poháre, vymieňala popolníky a objednávala. Tomáš rozmýšľal, či má isť sám k baru, ale vedel, že keď sa tam postaví, všetci ostaní mu budú vraveť, aby im objednal.
Nie, pekne si počkám, povedal si a naklonil sa cez stôl k Petre, ktorá sedela vedľa Erika. „To vážne vážne s ním chodí.“
„Kto? S kým?“
Tomáš pohľadom ukázal na Natáliu no jej nového pičiaka. Petra sa naklonila a
uvidela ich na sebe.
„No ako vidíš, tak sú“
Doniesla sa im objednávaka pív a dtvrého alkoholu, ktorú niekto objednal slovami: „To čo predtým.“
„Neverím, že chodí s hentakím meredom.“
„Náhodou, ja som šťastná, že je sním. Konečné má niekoho normálného.“
„Hovno,“ zamrmlal si popod nos. „Ona je s ním, aby nasrala bývalého. Tri mesiace, a na hentú atrapu sa vysere, uvidíš. To je ako s tou Mišou, čo všetci do nej boli, len ja s bol v nej. A to mi nikto neveril, že to dokážem, Erik pri to bol. V týchto vzťahových sračkách mávam väčšinou pravdu.“
Napil sa piva a zapálil si cigaretu. „Inak výjde mi kniha.“
„Čože? To fakt? Gratulujem.“
Po slovíčku gratulujem, pár ktorý sedel vedľa Petri sa prekvapene pozerali na Tomáša a tiež mu zagratulovali. Potom sa pidávali ďalší.
„Tak po siedmych rokoch mentálnej mastúrbacie nad predstavou toho, že mi príde ten posraný mail, sa mi to nakoniec podarilo.“
„To by si teda mohol napísať nejakú motivačnú knihu.“
„Možno aj napíšem.“ Odpil si z piva a dal posledného šľuka. „Konečne sa mi začalo dariť. Až na Kláru, ktorá sa na mňa vysala, ale. Na toto som presne čakal a a som zvedavý ako tá kniha vypáli.“
„Ozaj a sňou ako? Ani sa ti nepokúsľala ozvať, alebo ti jej?“ opýtala sa ďalšia kamarátka.
„Boli tam nejaké pokusy z jej strany a dokonca som sa jej chcel ja ozvať, ale nakoniec som si povedal, že sa na ňu môžem vysrať. Vyjebala sa na mňa tým najhnusnejším spôsobom a ja sa jej budem ako prvý ozývať? Na to nech dievča zabudne. Nie je jediná a ak si myslí, že budem pred ňou kľačať a prosiť ju, aby sa ku mne vrátila? Na to nech tiež zabudne! Chlap by mal kľačať pred ženou iba raz v živote. Vravím pred ženou nie pred nejakou dedinskou kurvou, ktorej zachutil mestský život a nevie držať nohy pri sebe.“
„Kľud, v pohode, ja len tak som sa opýtala.“
„Ja som v pohode.“
Zrazu začuli ženský krik, a výbuchy petárd, alebo niečo tomu podobné. Okolo terasy prebehli dvedievčatá. Obe plakali a boli špinavé od krvi.
„Čo sa deje?“
Všetci sa pomaly postavili a začali vychádzať z terasy na námestie cez podchod, kde stretávali s ďaľšími občanmi.
„Čo sa deje?“
„Vraj nás napadli,“ povedala jedna žena Tomášovi. „Začala sa vojna.“
„To je blbosť.“
„Ako blbosť? Vojaci z iného štátu si skočili na pivko na Slovensko? A čo podľa teba je?“
„Asi nejaký soviálny experiment a poriadne namakaný.“ Tomáš sa začal okolo seba obzerať a hľadal niekho s kamerou.
„Idem domov.“ Ozvala sa Petra.
„Nechoď. Žiadna vojna nie je. Keby je, tak by si najprv počuli syré-„
Znova sa ozvalo ozvalo pár výstrelov, za kriku: „Ubiraysya , ty suka .! Ubiraysya ! Ty slyshal!“
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
samtord
19. 7.júla 2015 20:18
A poprosim si. Komentáre.
Napíš svoj komentár