Ako som si sam ráz povedal, po prebudený po nočnej smene. Život je na píču podľa toho, čo si človek všíma. A dnes som sa snažil všímať len pekné veci.
Ale….
Ale, ako vieš, môj ukradnutý Wordovský priateľ, vždy sa niečo dojebe. Mám jeden príklad.
Sedím v autobuse číslo 24 a čakám kedy nastúpi posledný pasažier nech môžme ísť, ale v tom sa po ľavej strane objaví BMW 720 s púchovskou poznávacou značkou. Samozrejme, zablokuje vodičovi výjazd, lebo ten odkundes z Púchova musí tú svoju svoju nafukovaciu princeznú vysadiť až pred brány nákupného centra. Vodič autobusu trúby. A druhýkrát. Princezná má v piči a šofér toho skurveného BMW 720 len rozhodí rukou a verím tomu, že isto si povedal, mám piči, alebo aby sa nepojebal. Ale to gesto, ktoré urobil ma NASRALO.
Zatvoril som oči a už som sa predstavoval ako ide k vodičovi. Stojím pri ňom ako Keanu Reeves pri Sandre Bullock vo filme Nebezpečná rýchlosť a vravím mu: „Ten sráč v tom BMW ma nasral. Naraz doňho.“
Šofér sa na mňa prekvapene pozrie: „Ser na to. Vieš, koľko takých čurákov denne stretávam.“
„To ma mrzí, ale…. Aspoň doňho ťukni.“
Šofér súhlasí.
To jemné ťuknutie sme v buse ani nepocítili,zato toho kokota pekne hodilo. Vyskakuje z auta, a z v mojej fantázií mám obuté ESD topánky. Je to pracovná obuv, ktorá sa vystužené špice. Asi už, môj milý priateľ vieš, k čomu smerujem.
Kokot z Púchova, vystupuje z auta, nie on odtiaľ vyskočil a ide k okienku. A ukazuje, aby otvoril dvere. Šoférovi vravím, aby ho ignoroval. Aj ho ignoruje. Ja mu ukazujem prostredník. Kokot z Púchova, hreší, nadáva a vraví, že nás rozjebe. Tak si vravím,no dobre, ukáž sa. Šoférna môj pokyn otvára dvere a ja sa nasilu tvárim vystrašene.
Keď ten Kokot jednou nohou vkročí na prvý schod, dostáva kopačku do brady. Padá na zem. Toto je koniec mojej fantázie.
Ešte jedná vec ma takto vytočila, ale už si nespomínam aká. Ale jebal to pes. Inak, hentá veta: Jebal to pes, je moja obľúbená. To len tak. A hodí sa na každú situáciu, alebo na každé životné rozhodnutie. Napríklad: „Vezmeš si ma?“
„Á hej. Jebal to pes.“
A inak pracujem ako operátor výroby, ktorý má momentálne pol svojej dvojtýždňovej dovolenky za sebou. Či ma tá robota baví? Nie, ale cením si, že môžem tam počúvať audioknihy. A či ma nehnevá, že som tam už päť rokov. Popravde? Nehnevá. Kurevsky ma to nasiera. A aký sú kolegovia? Fajn? Ja neviem. Bavím sa tam s ľuďmi, s ktorými by som sa nikdy na ulici nestretol. Napríklad dnes, som šiel do nášho sídliskového obchodnéhoo centra. (Viem, asi mám slabosť na Obchodné Centrá). Na ceste pri značke, pri búde, kde sa niekedy cez leto predávajú jahody a čučoriedky, sedel jeden starší kolega. A bol najebaný. A vieš koľko bolo hodín? Niečo po 14nástej. V jednej ruke držal vodítko, ale psa som nikde nevidel a v druhej ruke držal nejaký papier.
Teraz idem von.
Som zvedavý, čo ma dnes čaká. Tak sa maj môj drahý priateľ.
Ešte jedna vec. Nebude trápne sedieť na pive a čítať si knihu Charlieho malé tajomstvá?
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
borovy
20. 7.júla 2020 19:03
Súcitím s tebou, operátor výroby
Napíš svoj komentár