Ale na tomto mieste sa dej nášho príbehu, ktorý je trochu neobyčajnou rozprávkou, mení.
Lebo toto nie len príbeh o krásnej buchtičke a peknom chalanovi – hoci, popravde, buchtička v ňom je skutočne sexy a chalan by naozaj mohol byť očarujúci, lenže on je čo? No predsa kokot, no ňě?
Toto je príbeh o dvoch ľuďoch, ktorých osud zavedie dohromady za obzvlášť pozoruhodných okolností. Ich príbeh starý ako sám čas, a predsa svieži ako nové vyfasované pracovné oblečenie a ESD obuv.
Tak sa začína aj náš príbeh, keď som bol najebaný... v piatok večer v nejakom klube, niekde na Slovensku…
Chalanko sa usmieval. Sedel na gauči, s rukami roztiahnutými ako ukrižovaný Ježiš a sledoval klub
Ľudia sa bavili. Pili. Tancovali. Ženy boli neskutočne sexy, až mal problém skrývať erekciu. Preto si vlastne šiel sadnúť. Tento deň bol výnimočný. Bola to predsa jeho oslava. Oslava jeho narodenia.
Každý pripíjal na jeho zdravie, šťastie a samozrejme lásku. Pod pojmom láska si predstavoval, zoznámenie so slečnou a o tri drinky neskôr šukanie v kabínke.
Vyzeralo to tam, ako by sa točil nejaký videoklip. Hlasná hudba, laserová show, dymové efekty. A pár fotografov.
Pozýval len tých, čo v jeho v živote niečo znamenali. Aj keď síce jedna štúdia tvrdila, teda stále tvrdí, že človek nedokáže mať bližšie vzťahy s viac než stopäťdesiatymi ľudmi. Ale to mu nerobili žiaden problém. Chalanko si totiž pozval o sto ľudí navyše. Ako sám neskôr uznal, toho kokota, ktorý je oblečený ako Eminem vo videoklipe Not Afraid, pozývať nemusel. Nemá nič proti nemu, len mu opaľuje jednu slečnu. A to on nesmie dopustiť, aby…. No. Veď on je predsa oslávenec a on sa rozhodol, že jej dá so svojho šampanského. Len princezná sa bude musieť s jeho šampanským päťnásť minúť láskať, či rukami alebo ústami, vybrať ju nechá sám.
Ďalší hostia boli smotánka z jeho mesta a všetko to boli, jeho ľudia, ktorí mali v rodine niekoho, kto niečo významné dokázal. Väčšinou to boli rodičia, a občas huževnatý súrodenec.
Keď jeho vzrušenie na tele nebolo až také viditeľné, postavil sa a šiel na záchod. V zrkadle sa skontroloval. Všetko bolo fajn. Bol očarujúci. Miloval to. So sebavedomým, ktoré sa vtedy nachádzalo niekde na konci našej galaxie sa vybral k Eminemovi, aby mu posral večer.
Keď sa dostal do ich zorného poľa a všimli si ho. Nahodil svoj tanečný krok.
Slečna bola bruneta s nádherným telom, ktoré mala obalené v krátkych priliehavých šatách s véčkovým výstrihom. Výstrih ignoroval, nebol na prsia. Do varu ho vždy dostal ženský zadok. A ten jej bol neskutočne, na PleskPleskPles a PLESK!
„Ahoj, moja. Ako sa ti páči súkromný koncert od americkej rapovej legendy?“
„Prosím? Nechápem.“ Zasmiala sa jej pery sa dotkli vinného pohára.
„Toto je nie je Eminem?“
Zasmiala. A rukou si prekryla pery.
Eminem nahodil postoj jedného talianskehého novinára, ktorý našiel svoje šťastie v politike. Ale usúdil, že to nemá význam a stiahol sa. Išiel hľadať búdku pre svojho vtáčika niekde inde.
Usmievala sa. A ten jej úsmev bol nádherný. Najkrajší aký kedy videl.
„Ja som José.“
„Kde si sa skrýval. Dnešný oslávenec a takto sa správa. No musím povedať, že dnešná párty je fakt pecka.“
Pozeral na ňu. A vzrušenie rástlo.
„Díky, veď sme... som sa snažil, aby to malo predsa nejakú úroveň. Keby chcem nejakú sedlačinu stačilo by ísť ku Kokrháčovi a tam si dať pivo za deväťdesiat centov.“
„No fuj, do piči. Keby to urobíš, tak si ťa bloknem. A nikdy v živote ťa už nepozdravím.“
Obaja sa zasmiali. „Tak to by bolo kruté. To by ma poznamenalo.“
„Noo, a chcem sa spýtať. Tancuješ?“
„Že sa pýtaš. Takého tanečníka, ako som ja, si ešte nevidela.“
Chytil ju za ruku a odišli spolu na parket, ktorý bol zahalený dymom.
Tancovali spolu, tancovali nalepení na sebe, dotýkali sa. José cítil jej vôňu omamnú. Tento večer bol jeho. Vlastne, všetky párty, na ktorých sa ocitol, vždy mu patrili. Vždy tam bol kráľ. Ale dnes našiel svoju kráľovnú.
Keď DJ zahral pesničku Loca od Shakiry, väčšina hostí usúdila, že je čas na oddych. José pozval svoju kráľovnú na svoj gauč. Držiac ju za rameno a ona jeho za bok, kráčali na svoje miesto lásky. A nič im nestálo z ceste.
Obaja si sadli, ona si cez jeho nohy prehodila svoje a čakala, na čo ju pozve. Keď k jeho gauču, nikto neráčil prísť, z vrecka vytiahol mobil a zavolal. Na jedno číslo.
„Rátaj do päť, a uvidíš, že obsluha tu bude do troch.“
Keď pri nich zjavil čašník, začala smiať. „Narátala som do štyroch.“
„Prepáčte, že som si vás nevšimol, len kolegyňa mala zdravotný... “
„Bráško, mne je úplne u piči, že tvoja kolegyňa dostala krámy. Dones nám… Piči, kde máte nápojový lístok? Boha, jebať na to. Dokáže nám nejaká tvoja zdravá kolegyňa urobiť-“
„José, cítiš to?“
„Čo?“ Chvíľu jej pozeral do očí a potom jeho čuch dostal zabrať. „No kurva, fuj! To sa tu jebú bezďáci. Ježiši!“
Smrad bol neznesiteľný.
Vyskočil z gauča a začal kričať a kývať na Dja, aby prestal hrať. Hudba stíchla a ľudia sa začali na seba pozerať a mrmlať si niečo popod nos.
„Okamžite, ale kurva že okamžite, nech ten smrad zmizne. Dopiče aj s vami!“
Keď sa kráčal naspäť ku gauču. Začul nejaké zapraskanie a všade ostala tma.
„Mňa už jebne!“
„Upokoj sa. Veď to prejde.“
Čašníci odtiahli závesy od presklenej steny, aby dnu šlo svetlo z ulice.
Pred Josém, ktorý si sadol a kde ho kráľovná upokojovala, sa objavila postava. Bolo to dievča. Vyzeralo, že je v ich veku. Ale vyzerala otrasne. A smrdela ako hovno. A moč.
„José,“ povedala. „Potrebujem tvoju pomoc. Neviem, či si ma pamätáš, ale…“
„Ona ťa pozná?“ ozvala sa kráľovná.
„Mňa pozná každý. Takže otázka znie, či ju ja poznám? A vravím ti, že nie. Neviem, kto je to čudo pred nami.“
„Vieš o tom, že ťa počujem.“
„Viem a je mi to u piči, že ma počuješ? Ako si sa sem dostala?“
„Asi cez hajzeľ, keď smrdí ako hovno, nie? Sa pýtaš také pičoviny.“ ozvala sa Kráľovná.
José už bol nasratý. „Mohla by som tu ostať, aspoň pokiaľ neprejde tá búrka?“
„Si robíš piču? Máš pocit, že to tu vyzerá ako nocľaháreň? Vyzerá to tu tak? Pýtam sa ťa niečo, tak odpovedaj.“
„Nevyzerá.“
„Tak, čo sem kurva lezieš?!“
„Chcem, len-“
„chcem, len… chcem, len. Vravím ti, pakuj do piče! Smrdíš! Je mi z teba nagrcanie! Si chodiace hovno!“
Tí, čo stali najbližšie a počuli, čo José púšťa z úst sa smiali. Čiže celý klub.
„Je mi ťa ľúto.“ povedala, keď k nej kráčali SBSkári. „Neprešiel si. A ešte si si posral.“
Kráľovná sa znova ozvala: „A ty si celá posraná. Daj nám už pokoj!“
SBSkári ostali stáť.
S tou, čo Josého prosila o pomoc sa niečo dialo. Vyžarovalo z nej svetlo, až si José a všetci jeho dôležití hostia museli chrániť oči.
Ozval sa hrom.
Zrazu bolo všade pustené svetlo. Pred Josém stál anjel. Anjel krásy. Kráčala k nemu. A on padol na kolená a začal ju prosiť, aby mu odpustila. Vraj mal, ťažký deň, musel dávať pozor na ľudí, čo chystali túto party. „Však, to vieš pochopiť, nie?“
„Nie, neviem. A ani to vedieť nechcem .“
„A teraz, milý José, zistíš, aký je svet.“ povedala, ukázala naňho prstom a niečo si zamrmlala.
To čo sa udialo, bolo otrasné. Z Josého sa stal Jožo. A novému Jožovi sa zmenilo oblečenie. Luxusné veci sa mu zmenili, na montérky a tričko s logom nejakej firmy. A na nohách nemal svoje tristoeurové tenisky, ale ESD obuv. Brada mu zmizla a jeho zuby hrali všetkými farbami, akými len môže hniloba hrať. Po tejto Zmenárni, ktorá trvala niekoľko sekúnd, začala kráľovná zvracať a plakať zároveň. A ku kráľovnej sa vždy všetci pridajú. Celý klub po pár chvíľach, ostal zamorený zvratkami a ľudským zúfalstvom, ktoré vydávalo Jožove hrdlo.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
tequila
6. 11.novembra 2020 17:56
necakany koniec
Napíš svoj komentár