O Leonidasovi a Kamile a ich návšteve na Rybárskej ulici.

Cestou do domu, ktorý sa nachádzal na Rybárskej 23 sme sa spolu zoznámili. V skratke obaja máme zlomené srdiečka z lásky. A dokonca aj s Kamilou partner vyjebal tak isto ako so mnou. Samozrejme, že keď rozoberáte staré lásky stane sa jedna vec. Človek sa zbytočne naserie. A to hovno z minulých vzťahov sa nad nami ešte dlho znášalo.

Boli sme na rybárskej ulici a hľadali sme číslo 23. Nakoniec sme ho našli. Bol to dom a nevyzeral o dosť lepšie, než ten chlap, ktorý nás sem nepriamo poslal.

Zazvonil som.

Začuli sme ako zvonček splnil svoju úlohu. Pozreli sme sa na seba a dvihli plecami. Kamila pristúpila k bráne a chytila kľučku a vstúpili sme na pozemok.

Poklepkal som Kamile po ramene, a spýtal sa jej, či cíti ten smrad.

Jej skrivená tvár mi odpovedala.

Zaklopala na dvere.

„Čo chcete?“ spýtala sa pani. „Kto kurva ste? Čo chcete.“

„Ja som Hercules Poirot a toto je slečna Marplová.“

„Heh, srandista. Teší ma. Ja som Agatha Christie a páľte do piči!“

„Pani Christie,“ ozvala Kamila. „Jeden pán na hrádzi na Ostrove padol z bicykla a mal tele mal pár bodných rán. A pred tým než stratil vedomie povedal tu Leonidasovi, rybárska dvadsaťtri, tak sme tu.“

Pozrel som si na nohy a to čo som videl bola krv. Urobil som tri kroky naspäť. Niekto stál v okne a sledoval nás.

„Pani Christie, ak neotvoríte -“

„-ty kokot, nevolám sa tak.“

Otvorila dvere.

Do vnútra som veru nechcel ísť. Ale Kamila ma chytila za ruku a ťahala ma za sebou, ako malého fagana. Ani som jej nestihol povedať, že vo vnútri je ešte jeden človek.

Prvý dojem?

Kam som sa to kurva dostal.

„No čo ste mi to chceli?“ opýtala sa pani.

Nechal som vravieť Kamilu a ja som medzi tým sondoval po dome a čakal.

„Či je všetko v poriadku, lebo váš syn, alebo -“

„-ten kokot, nie je môj syn!“

„V poriadku, tak zať. Je tu vážne všetko v poriadku? Nemáme zavolať policajtov?“

V dome bol cítiť spálený olej. Teda aspoň to môj nos zaregistroval, cez ten smrad.

Do hlavnej izby vošiel chlap. „Čo sa tu deje?“

Už to vo mne vrelo. Bolo teplo, ten smrad sa mi dostaval do hlavy. „Kurvafix, nejaký chlap schytal pár rán nožom do brucha. A keď ležal na hrádzi poslal nás sem. Ešte niečo? Tak? Kto z vás ho bodol? “

Tí dvaja humusáci sa na seba pozerali.

Kamila sa vrátila na chodbu a začala mi ukazovať, niečo na zemi. Všimla si tam jeden pár detských tenisiek.

„Všetko je tu v poriadku.“ povedal chlap. „A ten chlap, neviem koho máte na mysli a navyše vás je potom kokot. A kde máte tretieho pátrača?“

„Potom je ťa kokot. Kamila volaj policajtov! Hneď!“

Pani sa ozvala. „Kamila, podaj mi ten mobil.“

Kamila moc nekládla odpor. Kto by aj áno, keď na teba niekto mieri zbraňou.

„Hej, fešák. Aj tvoj mobil si poprosím.“

Kurva!

 Blog

2 1 0 0 1

Komentuj

3 komenty k blogu