O Srboch, o továrni, o budúcnosti. #november2022

„Dobrý deň, vážení poslucháči. Dnes je deň, kedy budeme robiť rozhovor s človekom, ktorý, no ako by som to povedal. Človek, ktorého nepoznáte z telky. Mám na mysli, že to nie je žiadna celebrita. Žiaden moderator, raper, žiadny vloger, a už vôbec nie model. Je to operátor výroby. Môj ctený hosť sa volá Roland a ja ho vítam v našom štúdiu. Ahoj Rolo.“

„Ahoj, čaute, dobrý.“

„Už si sadni. A daj si sluchadlá. No, vieš na akú tému sa dnes budeme baviť?“

„Niečo, že kde sa vidím v novembri v roku 2022?“

„Bingo. Tak, môžeš začať o hvoriť o svojich plánoch. Máš slovo.“

„V roku dvetisícdvadsaťdva budem tridsať rokov. Presne desiateho apríla. Bože, normálne sa toho bojím. Ale skôr sa zamyslím nad tým akých bolo posledných päť rokov. Rozmýšľam a nič. Ani hovno. Akurát teraz mám tretiu robotu. Chváľabohu z predchádzajúcich dvoch ma vyhodili.“

„Nebodaj si prišiel naťahaný do práce? Alebo si tam kradol?“

„To vôbec. Z prvej ma vyhodili, lebo počas troch mesiacov som bol dva krát na PN.“

„A čo to bolo za prácu?“

„Dobrý deň, poprosím si štyri plátky tej morčacej šunky. Čauko, daj mi prosím ťa pol kila parižáku. Díky. Maj sa.“

„Takže obsluha.“

„Otrava. Dokonca za tu krátku dobu, čo som tam bol si ma ľudia pamätali. Hlavne v piatok večer, keď čakám pri bare na svoje siedme pivo, čumí na chalan a vraví mi, teba poznám, nerobíš náhodou v píííííp. A takýchto ľudí bolo veľa.“

„No a kde sa vidíš v roku 2022?“

„Isto nie tam, kde teraz som. Tie zazeračky od Srbov, ktorý so mnou robia na linke. Počúvanie Kotlebovcov, ktorý sem tam tiež sem tam so mnou robia na linke. Napríklad pred dvoma týždňami som robil s jedným mladým Srbom. A po ôsmich hodinách mal nervy ako kokot, lebo mi nestíhal. A musím povedať, že som to nerobil naschvál. Ale vieš, norma je norma. Ako nie, že by som bol nejaký trhač noriem, ale nebudem provokovať nadriadených. Bolo to na nočnej, počas druhej prestávky, ktorú mávam od pol druhej do do druhej. Mal som mikinu, čiapku na hlave a kapucňu. Sedel som na stojane na bicykle a pozeral som do telefónu. A čo sa stalo. Ten mladý slovanský kolega aj so svojimi dvoma ďalšími kamarátmi sa pri mne pristavili a začal im hovoriť o svojej práci. Nerozumel som všetkému, ale nejako som mu rozumel. Vraj mi nestíha, že mne sa nedá stíhať, že mu nepomáham. Potom stíchli, lebo si ma všimli, že sedím pri nich. Tak sa trosku vzdialili, ale aj tak som ich počul. Niečo tam hovoril a ešte som tam zachytil, že jeden. A najlepšie bolo, že ten druhý sa opýtal, že prečo sa so mnou nevymení.“

„No a prečo nie?“

„Išlo o to, že to čo som robil ja, tam človek musí dávať pozor, či to robí dobre, čistiť formu a podobne. A kedže on a jeho dvaja kamaratí si v továrni urobili meno flákač a mámpičista, tak bohužial dal som ho robiť tu najlahšiu vec z celej montáže. A navyše zo začiatku som mu pomáhal, nosil som mu materiál a podobne. Išiel na WC tak som zaňho robil a keď sa vrátil tak sa divne usmial. Vlastne to bol úškrn. Robili sme ďalšiu hodinu samozrejme, že to čom som si narobil som už minul a zase som naňho čakal. A vieš čo urobil. Išiel zase na hajzel, lebo si všimol, že som zaňho robil. Tak to som si povedal, že nie, že ho môžem jebať. On si bude s dvanásťhodinovej smeny robiť skrátený uväzok, ktorý presedí na hajzli a ja budem robiť zaňho? To kde sme? Tak somu prestal pomáhať. A vtedy to začalo, tie zazeračky. K nám linku chodili na návštevu jeho kamaráti a sťažoval sa im. Normálne som si myslel, že ma napadnú, ked pôjdem do šatne. A ten ďalší jeho kamarát, to je ksicht. Typický ksicht, ktorý si pýta jednu po hube. Krátke vlasy, tmavé kruhy pod očami a ten postoj. Rozkročené nohy, ruky preložené na hrudi. Piče ten si tak pýta.

Ale zase mám tam kamarátku Taťjanu. Ta robí a počas toho sa ja učím po srbsky a ona po slovensky. Uplne v pohode ženská.“

"Teraz mi povedz o tých Kotlebovcoch."

"je ich tam pár. Jeden je do konca členom tej strany. Ostatok sú len voliči a sympatizati.  A ten jeden raz prišiel do haly s papierom, kde bolo logo tej strany a s popisom Petícia o refende o vystúpení Slovenskej republiky z EÚ a dával to tam ľuďom podpisovať. Samozrejme, že našlo pár nešťastníkov, ktorí to podpísali."

„Prišiel aj za tebou. A keď áno, čo si mu povedal?“

„No, prišiel za mnou. Už podľa môjho pohľadu vedel, že u mňa nepochodí. No a na ten papier som mu chcel, že načo si berie hajzel papier do roboty, keď ho tu je dosť, ale bol som ticho. A ešte je tam pár kotleboviek, ženy, trošku lenivé ale huba sa im nezastaví, keď sa bavia o výplatách. A je to o hubu, keď si s nimi robíš na linke, keď je po výplate. To ma ide vykrútiť. V hlave si im odpovedám: Koľko, že by si chcela na výplatu? Čo? Aspoň tisícštyristoosemdesiatosem eur, nie? A za čo by si to chcela? Za to, že robíš na osemdesiatosem percent. Áno, ja viem. Môžu byť radi, že maš robíš na toľko percent, lebo kľudne môžeš robiť aj na štrnásť percent. Ja viem.“

"No a už sa prosím ťa vyjadri k tomu novembru 2022, lebo tvoj čas sa kráti."

„A ten november 2022. To sa vidím, ako človek, ktorý ovláda aspoň štyri jazyky. Normálne, keď sa dozviem, že niekto v mojom okolí vie tri jazyky, alebo je pri mne taký človek idú mi zimomriavky po tele. A teraz vidím aj byt, ale nevidím sa v banke, že by som si bral hypotéku. Dom by som nechcel. Komu by sa behať po záhrade. Mne nie. Ja som taký panelákový potkan. Hmm a ešte rad by som písal a vlastne by som sa tým chcel aj živiť. Písanie kníh. A celkovo sa rád učím a vzdelávam. A samozrejme, že priateľka, bude tá istá. Je to fajn. Len by som sa rád videl, ako človeka, ktorý porazil svoju vlastnú lenivosť.  

Do novembera 2022, odpoviem na túto oznamovaciu vetu: Mal si sa lepšie učiť.  Odpoveď A: Aby som mal takého kokota za kolegu ako si ty? A odpoveď B: Veď som sa, ale vieš, v živote majú dobre, tí kokoti, z ktorých som sa smial, aké seno majú hlave. Majte sa. Musím isť na poobednú." 







 

 "

 Blog

2 1 1 0 3

Komentuj

4 komenty k blogu