Už je päť hodín večer a on ešte nikde. Už ma to tu nebaví stáť. A kto mu dnes je akurát chladna noc. Aha sms. Od Lukáša: „Otoč sa smerom na kino.“ Čo? A tak som sa otočila. A namôj veru tam stála asi sa mi sníva ale dlhá limuzína. A s nej vystúpil Lukáš! Ide ku mne. To tak dupoce či to mi tak srdce bije? Asi druhá možnosť. Ale tá prvá sa mi páči viac. „Ahoj“ povedal a dal mi pusu na líce. Až mnou otriasli zimomriavky. „Ideme?“ opýtal sa ma a nastavil ruku tak aby som ho mohla podchytiť. Trošku mi to pripadá ako keby som bola v niakom romantickom filme. Júj vnútri je také teplo. Hm a tá sladká vôňa popcornu. Až sa mi sliny zbiehajú a čakajú kým mi do úst nepristané jedná celá hŕstka popcornu. Už si predstavujem tú chuť. „Dva lístky prosím,“ povedal Lukáš. Chcela som prispieť ale ako vidno on s peniazmi nešetrí. „To si rovno mohol kúpiť VIP lóžu,“ povedala som a mierne sa zasmiala. „Pre teba i celé kino,“ povedal s vtipným prízvukom. Dobre aby to nevyzeralo čudne začala som sa smiať. Ale iba trochu.
„Vybral som dobrý film?“ opýtal sa ma počas filmu ale tak aby to nebolo počuť.
„Hej. Film v tomto prípade rozprávka RIO je to najlepšie,“ povedala som. Ani sama neviem akým tónom to malo vyznieť. Lebo už dlho som nebola na žiadne j rozprávke a aj preto lebo to bola rozprávka. Oprela som si ruku o operadlo. Očkom som si všimla ako pozerá po nej. Čakala som kedy položí aj tú svoju. Čakám. Čakám. Stále čakám. Nie je až taký romantik ako sa mi na prvý pohľad zdal. Tak nič. Stiahla som ruku a oprela sa. Ale niečo ma tlačí. Pozrela som sa na Lukáša a ten svoju ruku ovinul okolo môjho chrbta. Cítila som ako mi na plece dopadávajú prsty a tlačia ma k Lukášovi. Oprela som svoju hlavu o jeho rameno a o si oprel hlavu o moju hlavu. Bolo to celkom príjemné. Chcela som zaspať ale keď som nechcela prísť o ten skvelý „film“. Tak som pozerala a nechala som nech mi Lukáš vkladá do mojich úst ten sladký teda slaný popcorn. Hm..
Teraz stojím v hale a čakám kým výjde zo záchodu. Nechápem načo si kupoval 2 koly. A už konečne vyšiel. „No čo páčil sa ti film?“ opýtal sa ma a pri tom si naprával tričko. „Aj hej,“ nepovedala som to moc nadšene. Keď som sa pozrela do jeho očí, videla som menšie sklamanie. Trošku ma to omrzelo. Rýchlo som rozmýšľala nad niečim zábavnym s toho filmu ale nič ma nenapadalo. „Môžem ťa odprevadiť domov? Pešo?“ vyšlo napokon s neho. Zodvihla som hlavu. Pozrela som sa ako naťahuje svoju ruku za mojou. No tak aby sa nemusel namáhať tak som mu ju podala. „Budem veľmi rada,“ povedala som. Ako sme tak išli, všimla som si že nad niečim premýšľa. „Čo je?“ povedal to tak sladko že keby z toho vyšla čokoláda tak by som ju zjedla. „Nič,“ povedala som s menším úškrnom. „A sme tu,“ po chvíľke ticho som povedala. „Ďakujem že si ma odprevadil až ku mne domov.“ „Ja vždy rád a vlastne niet zač,“ povedal a objal ma. TS iba objatie. Keď ma pustil dala som mu pusu na líce a išla domov. S vchodu som naňho ešte posledný krát (pre tento večer ) pozrela a odišla.
"Ahoj kde si bola? Volala som ti ale ty si mi nedvíhala. Stalo sa niečo?“ zrazu mi vyskočila správa od Mirky. Mám jej to povedať? Veď načo. Príde raz na to sama.
„Nič sa nestalo. Len som chcela aspoň jeden deň byť bez telefonátu,“ (nieže by som ich mávala stále ) a tak čo. Menšie klamstvo nezaškodí. A aha nová žiadosť o priateľstvo. Lukáš Richardo Gonzáles. Richardo? Haha. A tak dám prijať. „Dnes bol ten najlepší deň aký som kedy mohol zažiť. Vivien ľúbim ťa!“ no hráš mi do karát Lukáš. Ale Mirka mu komentovala status. Počklať a ona ho má odkedy v priateľoch? To je jedno. „Počkaj, ty chodíš s Vivien?“ no hurá, že ťa to napadlo sa aj opýtať.
„Hej chodím. No vlastne ešte nie al bol by som rád keby hej,“ povedal teda napísal. On chce so mnou chodiť. No výborne. Mám do toho zasiahnuť? Ale ešte počkám.
„Tak preto mi nedvíhala mobil. A kde ste boli?“
„V kine.“ Povedal stručne Lukáš.
„Aha,“ napísala Mirka. Aha. Počkať. Toto vždy hovorí buď keď je sklamaná alebo keď niečomu konečne pochopila. Asi jej zavolám.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.