„ČO? (tút tút) haló!“ no fajn. Tak ona sa na mňa naštve za to že som jej nepovedala že som bola s Lukášom v kine. Ale keď ona mne nepovedala že bola s Denisom Malým (2.B my sme 2.A Stredná škola) v parku za kríčkami ( bohvie čo tam robili) tak som na ňu ani prstom nemohla ukázať. To nie je fér! No čo už. Možno keď sa s toho vyspí tak bude zajtra v škole všetko O.K.
„Nie! Neodpustím!“
„A prečo nie?“
„Slečna Gurčiaková a slečna Merivetrová! Chcete nám niečo povedať?“ opýtal sa nás pán učiteľ Lakomí ( ale on taký naozaj je!)
„Nie,“ zvolali sme dvojhlasne. Učiteľ sa potom otočil a opäť niečo čmáral na tabuľu. A vlastne kde je Lukáš? Pri mne nesedí, ani nikde inde. Žeby zaspal? A nie. Asi sa mu nechcelo ísť do školy. Hm..Ale už prišiel. A pozrel na mňa. Usmial sa. Asi má dobrý deň. Hm cítim sladkú vôňu. Čokoládu. Natrafil na moju prvú slabosť. „Kde si bol?“ opýtala som sa ho keď si sadol. „U doktorky.“ A podhodil mi žiacku na dôkaz toho že bol u nej. Vrátila som ju naspäť. „Mám na teba jednu otázku. Ale to až po škole.“ A dal mi pusu na líce. Cítila som ako sa červenám. „Hrdličky,“ vyprskla zozadu Mirka. Otočila som sa a na celu triedu zvrieskla: „A čo ti na tom vadí? Ty keď si s Denisom v parku za kríčkami bola som nemohla na teba nič povedať! Tak láskavo sa ukľudni!“ všetci na mňa pozreli. I pán učiteľ Lakomí. Chcel do toho zasiahnúť ale keď videl ako sa Mirka postavila tak si radšej sadol a sledoval. „Čo mi na tom vadí? Že si mi to nepovedala! A...“ nestihla dopovedať lebo som jej skočila do reči: „A hlavne že ty si mne povedala že chodíš s Denisom!“ „A načo by ti to bolo treba?!“ opýtala sa ma dosť povýšenecky. „No to sa pýtam teraz aj ja teba. Na čo je tebe informácia že kde som bola včera večer.“ „No lebo si moja kamoška. Najlepšia dokonca,“ a do očí sa jej tlačili slzy. Nechápem prečo. Žeby bola až taká citlivá? „Mne to tak dnes nepripadalo.“ A sadla som si. „A ak chceš ešte niečo povedať, nechaj si to pre svoju starú mater. Nechcem počúvať tvoje pripomienky.“ a otočila sa k tabuli. Mirka si len sadla a tíško plakala. Prečo?
Cez prestávku som sedela v lavici. Pri mne bola Andrea a spredu boli Peťo a Laura. Lukáš bol vzadu s Freďom, Michalom a Teodorom. Mirka bohvie kde zmizla. „ a vlastne čo je medzi tebou a Lukášom?“ opýtala sa ma Laura. „Nič. Zatiaľ.“ Povedala som celkom skromne. „ Cez hodinu dejepisu to tak nevyzeralo,“ povedal posmešne Peťo. A mal celkom pravdu. Celú hodinu sme sa držali za ruky. „A?“ povedala som so smiechom. Ach bože zase zvoní. Tie prestávky by mohli byť trošku dlhšie. Všetci sme si posadali. Mika nebola nikde. Učiteľka Sladkovičová sa postavila. „Žiaci, dnes ideme preberať novú látku. Keďže sme minulú hodinu mali voľno, aj tú predminulú, a aj tú prepredminulú. Tak by sa nám zišlo trošku niečo nové do tých vaších hláv hodiť,“ povedala s úsmevom a písala na tabuľu. Všetci sme si vybrali zošity. Trošku ma trápilo že tu nie je Mirka. Možno to bola moja chyba. Išla som za slečnou Sladkovičovou a vypýtala sa wc. „A cez prestávku to nešlo?“ „Mám...“ to som jej radšej zašepkala nech to nemusia ostatný vedieť. „Si mi mala povedať hneď. Utekaj,“ a hlavou mykla na dvere. KeĎ som vyšla s triedy utekala som na záchod.
„Mirka?“ zavolala som. Nikto sa neozýval. Ale v tom som počula slabšie zatiahnutie nosom. Otvorila som treiu kabínku.
„ČO tu chceš?“ opýtala sa ma Mirka.
„Prišla som za svojou najlepšiou najhoršou kamarátkou.“ A pomohla som jej vstať.
„Prepáč mi že som bola k tebe taká,“ hádzala vinu na seba. Asi som mala tú vinu hodiť skôr na seba ale keď potom tak túžila. „Všetko je O.K. Poď trošku ti upravím mejkap a pôjdeme do triedy.“ Povedala keď som namáčala vreckovku aby som jej zotrela špirálu. „Ešte raz ďakujem,“ povedala a objala ma. Ja som sa najprv zľakla ale potom som ju pomaly objala. Chvíľku sme sa obímali keď som napokon prerušila tú dojímavú chvíľku. „Mám pocit že by sme sa mali vrátiť do triedy,“ a pustila som ju. „Aha veď jasné,“ povedala. Rýchlo si utrela oči, napravila vlasy a hrdo sme išli do triedy.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
11. 12.decembra 2014 16:47
kedy bude pokracovanie?
Napíš svoj komentár