Koľkokrát sme si už položili tieto otázky a boli postavení pred Sofiinu voľbu?
Život nám prináša kvantá pochmúrnych dní, jaziev na srdci, rán na duši, čiernych vecí, ľudskej zloby a nevraživosti. Málo pochopenia a súcitu. Načo tu vôbec sme? Akú máme budúcnosť? Má táto prázdna existencia nejaký zmysel?
Úpadok, strach, chaos, anarchia. Načo svet napreduje, keď sa aj tak „ v minulých časoch žilo lepšie“ ?
Upadnúť do agónie a neriešiť budúcnosť. Správne riešenie?
Kričíme, no nepočúvajú nás. Nechcú počúvať. Načo nám je hlas? Načo sú myšlienky a názory? Prečo z nás budujú osobnosti a v zápätí nás vrazia naspäť do čiernej diery nevedomosti?
Ktorý je ten správny smer? A máme vôbec dôvod nejakým sa vydať?
Nemáte šancu. Ste ako vtáci bez krídel. Potom bez vody. Chleba bez soli. Ste jednoducho deti bez budúcnosti.
Ostať alebo to celé skončiť? Nájsť mier a pokoj alebo pokračovať, bojovať zo všetkých síl?
Kto je strojcom našich osudov? Nášho šťastia? Budeme ním niekedy aj my sami?
Úvaha
Komentuj
6 komentov k blogu
1
dudusho
20. 4.apríla 2008 10:57
Život
2
Boh je cesta pravda a život... Len tadiaľ vedie cesta k šťastiu. Viem, že sa ti môj názor, zrejme nebude páčiť, ale rozhodnutie je vždy na každom z nás...
3
pravo na názor má ako si povedala každý...je fakt,že si nemyslím, že náboženstvo a viera je odpoveďou ale každopádne ďakujem za názor
6
okrem 5 viet su to vsetko otazky
ale vsak take podobne si kladie kazdy.. nom,len kto vie odpovede?
ale vsak take podobne si kladie kazdy.. nom,len kto vie odpovede?
Napíš svoj komentár