Preč ... Preč ... unáša môj výkrik temný severák, ktorý ma dnes pre istotu zelenú farbu. Z recesie? Z blaha? Nudil sa?
Prečo ma to zaujíma?!
… umieram a kričím ... „Halooo!“
Nik ma nepočuje, hej severák prečo si zelený? Prečo ma dnes dusíš svojími plameňmi, prečo mrazíš moje slzy na perách? Nie som anjel, nie som diabol ... nie som nič.
Sama ja a severák, ten severák ... ten tuhý, prašivý hajzel, ktorý mi derie posledné zbytky kože z tela.
„Halooo!“ Deriem sa na zemský povrch, driapem lesné šťavy v pôde a kričím do vetra,
„Ty skurvený zelenáč!“ a on zas unáša moje slová ... preč ... preč ... preč …
„Trhni si.“ Zachrapčím.
Driapem si zbytky kože z tela ... teraz vyjdem na svet nová.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
robertgloss
26. 8.augusta 2013 23:11
..zaujímavé
Napíš svoj komentár