Mám chuť prehnať si guľku hlavou, prekliať všetky sople a podať výpoveď.

(- ***

Niežeby som sa nejako extrémne chcela sťažovať, ale niekedy už proste musím! Pretože toto už nie je celkom normálne ani pre niekoho tak dokonalého, ako som ja. Jeden by si myslel, že bláznivý apríl si z nás vystrelí toho prvého, ale mňa nasiera práve teraz. Od zhruba polovice minulého mesiaca som bola nonstop v mojej "úžasnej" práci, len s nutnými zákonnými pauzami, ktoré každý rozumný jedinec prespí. Veľmi rada by som to tak bola robila aj ja, nebyť toho, že neustála práca mi absolútne rozhádzala biorytmus, ktorý už potom nechápal, kedy je deň a kedy noc a nejako ma nechcel vo vhodných okamihoch pustiť do hladín beta, gama a delta, oných spánkových, ktoré jedinec potrebuje na to, aby si prípadne aj oddýchol.

Z toho vyplývalo, že keď sa zosobotúvalo a ja som nastupovala na poslednú točku, cítila som, že to voľno naozaj VEĽMI potrebujem. A dlhé... a pôjdem za mojím drahým! A konečne si užijeme prítomnosť jeden druhého na viac ako niekoľko úbohých hodín! A hovno hovno rybka zlatá, z akvárka nič nebude.

Pretože hneď v deň, kedy som prišla z práce (nedeľa), som si ľahla takmer okamžite do postele a zobudila som sa až večer s tým, že mám akúsi napuchnutú pravú mandľu. Nevenovala som tomu veľkú pozornosť, to sa mi bežne stávalo, keď som zaspala s otvorenými ústami. Lenže - čuduj sa svete! V pondelok po prebudení som už prišla na to, že mám opuchnuté mandle obidve, zároveň sa dostavila bolesť hlavy, všetkých končatín a zvýšená teplota. Pokúsila som sa vypiť hneď niekoľko horúcich paralenov a tak sa to trochu upokojilo...

Ale len do dnešného rána, kedy už som nebola schopná vstať. Na ďalší deň bol naplánovaný na skoré ranné hodiny odchod smer Nitra, za mojou kamarátkou, ktorú som storočie nevidela, a následne smer Katika Upendo, kam sa ten môj dobytok presťahoval, a to viete, ako tam blbo chodia spoje! A ja s teplotou pomaly 39 ležím v posteli, sŕkam čaj, potím sa, žeriem jeden acylpyrín za druhým, vzývam všetky božstvá nad sebou, depkárčim, smútim a... a tak. Z nosa sa mi stal vodovodný kohútik, to ani nehovorím, že jeho farba pripomína notorického alkoholika z toľkého sniakania.

Ono by sa to všetko dalo prežiť, ale...!

Za to všetko môže práca. Neustále behanie hore-dole. Neustále nespanie, alebo spanie v divných polohách. Stovky ľudí, ktoré prevážam a desiatky chorých, ktorí mi kašlú v autobuse a klimatizácia to preľuftuje po celom autobuse a tak si všetky tie bacily pekne krásne nadýcham. Neustále rozdrbávanie režimu dňa a noci, poruchy spánku a absolútne vyčerpanie, ktoré to strieda. Rozdiely teplôt medzi klimatizovaným (resp. prekúreným) busom a vonkajšou teplotou, lietanie hore-dole v tričku, pretože ostatné veci zavadzajú...

Preklínam ťa, Student Agency! V tomto momente prekvitám neskutočnou chuťou chytiť nejaký papier a pero a napísať proste a jednoducho veľkým tlačeným písmom: "Podávam výpoveď, lebo ma už seriete." Viem, že za to možno ani nemôžu, ale stejnak ich z toho viním, pretože nejakého vinníka proste nájsť musím! To ani nehovorím o tom, ako mi do toho voľna zavolala moja nemenovaná koordinátorka, aby sa ma jemne a nenápadne spýtala že "vzali by ste zmenu tento štvrtok?"

NIE! NIE NIE A NIE!

Skoro som samými nervami pukla od zlosti a mala som čo robiť, aby som jej netreskla telefónom (škoda mojej Nokie Xpress Music). Nie práve slušne som jej vysvetlila, že som chorá ako pes a do toho ešte aj idem na dovolenku. A zvesila som až potom. Napokon sa mi ospravedlnila, že to teda chápe a nebude ma viac presviedčať. Aspoň jedno pozitívum v tomto nepotešujúcom stave.

A tak sa modlím, aby keď si za chvíľu ľahnem a zajtra doobedu sa zobudím, zistím, že mi je omnoho lepšie a už ma neomína hrdlo, netečie mi z nosa a miesto hlavy nemám plne naštartovaný a napikovaný tlakový hrniec s hovädzím. Acelým týmto blogom som vás vlastne chcela len poprosiť, drahí Birdzáci:

Modlite sa za svoj Zázrak tiež! Nezaslúžim si predsa takýto Boží trest!

A ešte k tomu, naozaj nechcem nakaziť ďalšiu Megahviezdu. To už by sa podobalo akurát tak na epidémiu na Birdze... a to určite nechceme, že nie? Takže pekne šup- šup, modlitebné knižky na kolená a modliť sa! Friškom!

Otčenáš, ktorý si na nebesiach,
posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje,
daj, aby sople zmizli z povrchu zemského,
aby bolesť hlavy stala sa nepoznanou záhadou,
aby kašeľ ustúpil voľnému dýchaniu.
Otčenáš, posväť prosím ťa Paralen a Acylpyrín,
daj im stonásobnú silu liečivú,
aby naveky vekov túto chrípku zažehnali.
Amen!

(pozn. autorky: Touto modlitbou som nechcela nikoho uraziť. Je tu iba na pobavenie a nemala nič znesvätiť ani nič podobné. Ak vás urazila, ospravedlňujem sa, nemala to v úmysle a nemala ani nič zosmiešňovať.)

*** - vysvetlenie nájdete v profile

 Blog

7 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu