(-A-) ***

Predstavte si, že niekoho stretnete - ten človek je vskutku obyčajný a predsa z neho niečo vyžaruje. Je úplne taký istý ako všetci okolo neho a predsa z neho cítite viac životného tepla ako z ostatných ľudských bytostí okolo seba.

Nemôžete si pomôcť, jeho smiech vám rozohreje vnútro do poslednej čiastočky a núti vás smiať sa tiež. Jeho zamračená tvár vo vás vzbudzuje zimomriavky na chrbte. Jeho slová venované vám sledujete s obzvlášť živým záujmom aj napriek tomu, že by sa mohlo jednať o absolútnu hlúposť.

Predstavte si, že takého vzácneho človeka naozaj stretnete. Že ste s ním pár dní neustále a zistíte, že k nemu cítite niečo viac. Neviete, čo to je - či je to láska, či je to príťažlivosť, alebo proste iba pocit spolupatričnosti s niekým, ako je on, s človekom tak výnimočne obyčajným, ktorý vám sadol do noty.

Predstavte si, že zistíte, že on je na tom rovnako, ako vy. Ten človek vám otvorene dá najavo, že je mu s vami rovnako dobre, ako vám s ním. Vznikne vzácne puto, ktoré len tak hocikto nepretrhne - puto s názvom priateľstvo, kde jeden druhému poviete čokoľvek, kde sa dokážete smiať na zdanlivo absolútne nudných veciach - zrazu je tu sila, ktorá vás ťahá dokopy, akonáhle sa vidíte v odľahlých rohoch miestnosti, zrazu spolu chcete byť viac, pretože si spolu rozumiete, chcete sa spolu smiať alebo si spolu zanadávať.

Predstavte si, že sa medzi vami vytvorí takéto silné puto, ktoré len tak hocičo nenaruší a nezlomí.

A zrazu ho zlomí vyššia moc.

Predstavte si, že sa zrazu dozviete, že toho človeka už nikdy viac neuvidíte napriek tomu, čo pre vás znamenal. Že ten človek je teraz niekde na stovky kilometrov ďaleko a zrejme sa vám nikdy nepodarí s ním spojiť, pretože to proste nejde.

Predstavte si, že ani jeden z vás to nezapríčinil, že sa to proste stalo, pretože sa možno presťahovali jeho rodičia, možno sa presťahoval onen človek s manželom či manželkou, alebo možno dostal inú prácu na míle vzdialenú.

Predstavte si, že s tým nemôžete nič robiť, iba dúfať, že ho možnože ešte niekedy v živote uvidíte. Že budete počuť jeho smiech, ktorý vám zahreje dušu, že budete cítiť jeho starostlivosť, ktorú vám venoval a budete mu môcť dať tú svoju, ktorú ste mu s priateľskou láskou dávali.

Predstavte si tú strašnú bezmocnosť, nemôcť urobiť vôbec nič!

Predstavte si, že sedíte doma, po oknách švihá dážď a vy si spomínate, ako obidvaja ste neverili meteorologickým predpovediam a smiali ste sa, že stopercentne akonáhle príde víkend a vy budete obidvaja doma, tak začne pršať - a presne tak sa stalo. Nostalgicky prší na nedeľu a vy sedíte na ráme okna, pálite jednu cigaretu od druhej, von ísť nemôžete, a on je veľmi, veľmi ďaleko...

Predstavte si, že by sa všetky tieto udalosti, ktoré som popísala, stali v priebehu niekoľkých týždňov, žeby ste spoznali výnimočného človeka, ktorý by pre vás niečo znamenal, a vzápätí ho nasilu stratili a nevedeli by ste, či ho ešte niekedy získate.

Predstavte si, že ste ešte nestihli spoločne ani nič začať, a už muselo všetko skončiť. Že všetko, čo ste pre seba začali znamenať, musí zhynúť v popole, pretože to tak proste musí byť.

A teraz sa vás pýtam - máte natoľko dobrú predstavivosť, že si viete predstaviť môj žiaľ a bolesť, ktorú teraz cítim, keď sedím v daždi na parapete okna v mojom byte a pozerám von, do dažďa, cítiac jeho blízkosť v každej jednej bunke, a v hlave cítiac iba tú neskonalú vzdialenosť, ktorú sme si vôbec nepriali...?

*** - vysvetlenie nájdete v profile

 Vyznanie
Komentuj
 fotka
petronellka  15. 5. 2009 14:38
skoro som sa rozplakala,lebo nieco podobne som zazila a tvojim blogom sa mi vratili spomienky..
 fotka
zuzushiq  15. 5. 2009 14:39
našla som takého človeka a skončilo to podobne
 fotka
kemuro  15. 5. 2009 16:05
momentálne áno
 fotka
shoshana  15. 5. 2009 17:46
hm zazila som nieco velmi podobne... a viem ake to je, aka to je bolest prist o svoju "spriaznenu dusu"... proste uz dlhodobo sa vzdy najde nejaka prekazka, preco nemozme byt poriadne spolu... on nemoze von, ja som odcestovana a pod. ale aj kvoli tomu som mu dala na rozlucku jeden darcek, ktory uz nikdy nikto iny nedostane, lebo to bolo jednoducho velmi vzacne... a snazim sa verit, ze ho opat coskoro uvidim...
 fotka
balbinka  15. 5. 2009 20:27
Ty si bola vcera vecer v mojej hlave? =-O

Predstavit si to viem a bojim sa, ze o rok sa s tym budem musiet naucit zit...Mne aj Brno, kde mam naj naj naj kamaratku rpdie vzdialene cez pol zemegule, ked nemozme byt spolu a ked potom vidim, aka je znicena ale ja uz na to nema dosah ako kedysi
 fotka
lafoncepansy  15. 5. 2009 22:54
možno. "našťastie" sme sa ani len nestihli poriadne spoznať.

a nádherný blog +
 fotka
leiasolo  16. 5. 2009 01:41
Normálne mi zostalo smutno z tohto blogu...

...

A vždy som chcela mať také sedenie na parapete okna aby som sa mohla pozerať ako prší...
 fotka
krtek  16. 5. 2009 13:09


Drž sa.
 fotka
jaro1991  21. 5. 2009 19:37
bolo to fakt iba priatelstvo? Lebo vo vseobecnosti ked si ludia takto rozumeju za tym byva laska...
10 
 fotka
janulka3112  27. 5. 2009 17:49
áno viem si to predstaviť... párkrát som si to už prežila... viem, že sa vraví, že nádej zomiera posledná, no priala by som ti, aby sa vrátil a boli by ste spolu... láska je občas odporná...
11 
 fotka
petika  4. 8. 2009 11:16
uplne detailne a dokonale si to viem predstavit
Napíš svoj komentár