Sarah_whiteflower
26. 4.apríla 2010 19:09
Sebakriticky o kritických klientoch a neschopnosti vďačnosti.
(alebo tiež Najnegativistickejší blog za Sárinkinu kariéru, ktorý čakal veľmi dlho na vypľutie z jej agóniou zmietaných útrob)
Čoraz viac si uvedomujem, že tretí sektor, ktorému sa nadáva tiež sektor služieb, v ktorom som zakotvila, nie je to pravé orechové, a už vôbec nie tvarohové pre dušu ako ja. Povedzme to nadnesene a vznešene - osobu s vlastnými názormi, doslova ohnivo temperamentnou povahou... And so on. Povedzme to o niečo menej vzletne - som proste príliš hlavatá a hrdá na to, aby som si od niekoho nechala srať na hlavu a dobrovoľne zo seba robila pajáca na motúziku. Ani poskoka na zapískanie.
V čašníctve sa to ešte dalo vydržať, ľudia chápali, že chodíte pomedzi stoly a vtedy si majú čosi objednať, ak majú chuť. Horšie je to s prácou, ktorú vykonávam teraz, to jest s funkciou letušky na kolesách diaľkového autobusu. Pre ľudí, aj napriek tomu, že to hlásite po každej zastávke do mikrofónu, nič neznamená prechádzanie uličkou autobusu (aj napriek tomu, že sa s nimi vtedy snažíte udržiavať očný kontakt a tak ich na to upozorniť) a pravidelne vás vyrušujú klopaním na plece na vašej služobnej sedačke tri sekundy po tom, ako ste si konečne na moment sadli, lebo idú prudké zákruty na ceste. Aj napriek tomu, že nemajú čo vstávať zo sedačiek za jazdy a majú sedieť pripútaní, ako im to káže zákon a opäť raz aj príhovor mikrofónom. Aj napriek tomu, že popri nich otrocky prechádzate takmer každých desať minút.
Dôslední vedia byť aj v budení vás pri neskutočne krátkom a potrebnom zdriemnutí si v noci, kedy vám div plece päsťou neodrazia, aby sa posťažovali, že "na WC nesvieti svetlo" a následne sa dozvedeli, že "svetlo sa nachádza na protiľahlej stene a už som to do mikrofónu trikrát vravela, slečna", čomu samozrejme neveria, nakoľko sú postihnutí stabilnou formou hluchoty typu Koss Porta Pro a ťažkou formou ignoratívnej stupidity.
Zrejme je to tým, že sa správam k obsluhe ako zákazník úplne inak, či už je to v autobuse, reštaurácií, bare, kaféčku alebo cukrárni. A vyžadujem, aby aspoň mizivá časť spokojnosti a slušnosti bola použitá aj voči mne ako zamestnancovi, ktorý sa vo svojej práci pravidelne trápi s náročnými klientmi 24 hodín vkuse, niekedy aj dlhšie, bez možnosti poriadneho odpočinku či akéhokoľvek pohodlia. Po čašníčkach nebľačím a slová ďakujem, prosím a tak ďalej mi tiež nie sú cudzie. Viem sa dokonca usmiať, občas sa spýtať niečo zdvorilostné, oceniť dobrú prácu slovom alebo sprepitným. A sama seba sa pýtam, je na tom niečo nepochopiteľné? Neuskutočniteľné? Ťažké?
Napríklad som opäť raz mala v autobuse klientku s pracovným názvom "Trako". Naozaj neviem, čo to slovo znamená, ale táto klientka ním zamieňa mnoho zmysluplných slov ako "takže", "lenže", "ako", a podobne. Táto klientka je neschopná vďačnosti za akékoľvek nadštandardné služby a akékoľvek obskakovanie, zato však dokonale zvláda pyskovanie za všetko, čo sa jej nepáči. Aj tentoraz ma Trako zastavila a pýta sa ma:
- Trako ani dnes nepřijdeme včas?! Trako už není možné! Trako určitě tam nebudem o čtvrt na šest. Trako mi to teď vysvětlíte?!
- Madam, robili sme bezpečnostnú prestávku, ktorú som vám hlásila, v prepravnom poriadku máte napísané, že to môže spraviť posun príjazdu autobusu na výstupné zastávky o 30 minút a neberie sa to ako meškanie, naša firma vás na to pri zakupovaní lístku upozorňuje. A okrem toho, my aj napriek bezpečnostnej prestávke budeme meškať iba 15 minút.
- Trako není už snad ani možný! To je pořád to stejný s touhle společností a hlavně když jedu s váma, slečno! Na tom trako asi něco bude, nemyslíte?!
A dnes už mi prdli nervy. Reálne. Nefalšovane. A NA PLNÉ GULE.
- Madam, TRAKO už som vám minule odporúčala, aby ste v prípade nespokojnosti vyskúšali cestovať s inou dopravnou spoločnosťou a potom si porovnali dojmy z jednotlivých ciest. TRAKO prečo to neprijmete ako dobre mierenú radu a neprestanete ma tu osočovať z niečoho, za čo ani minimálne nemôžem?! Naozaj si nevyberám, ktorý deň budem viezť ktorých klientov a kedy bude potrebné pre ktorých šoférov urobiť zákonnú prestávku, aby kvôli vám ten zákon neporušovali!
Proste nie som vhodná na tento druh práce.
Nie som vhodná na to, aby som si nechala pľuť priamo do ksichtu od niekoho, kto si neodpísal z e-mailu svoj unikátny čiarový kód cestovného lístku a teraz sa snaží dostať do autobusu iba so slovami že "však tam vpredu, na osmičke sedím! Tam to mám zaplatené!", a obviňuje ma z toho, že ho šikanujem, lebo od nej požadujem jeho kód lístka alebo lístok samotný.
Nie som vhodná na to, aby ma v noci pri neskutočnej migréne o trištvrte na tri, tesne po tom, ako som rozdala po autobuse päť horúcich nápojov, prišiel dopredu podrgať surovým spôsobom ďalší klient, ktorý sa zobudil pred tromi sekundami a v priebehu ďalších troch sekúnd musí dostať svoje pivo!
Nie som vhodná ani na to, aby som odolávala ješitnosti niektorých kolegov z práce, ktorých predstava spolupráce je "poprvé mám vo všetkom pravdu, a ak sa náhodou mýlim, tak platí to, čo som povedal poprvé" alebo poprípade "dovoľ mi ošahávať ťa, a budeme spolu vychádzať super. Nedovoľ mi to a uvidíš".
Nie som vhodná ani na to, aby sa moja jedna jediná veta, ktorú som verejne povedala, sprznila v kuloároch plných špiny a ohovárania, a ja som z toho vyšla najhoršie.
A nie som vhodná ani na to, aby niekto, o kom dokopy nič neviem a on vie o mne ešte väčšie dobytčie hovno, prepieral môj osobný život a riešil moje "problémy".
Nie som vhodná na to, aby mi vedenie za pochválenie klientom peniaze nepridalo, zato však za vymyslenú sťažnosť prémie strhlo bez možnosti, žeby som to mohla vysvetliť.
Nie som vhodná na šikanovanie ohľadom etikety obliekania, keď jediné, čo mi dodáva zamestnávateľ, je vrchná časť, to jest košeľa.
Nie som vhodná na to, aby po mne ľudia bliakali zato, že sa zle vyspali, aby si so mnou pohadzovali ako s handrou a aby mi na moje ohradenie sa že "stewardka nie je slúžka!" odpovedali "ale áno, drahá slečna, za to ste platená!"
Trako, keby ma to neživilo a na druhej strane vo mne ešte neostávali zvyšky toho, že ma baví dostávať aspoň to minimum vďačnosti, ktoré občas dostanem vo forme ojedinelého úsmevu a tak ďalej, tak už pelášim poza bučky kade ľahšie. Pretože - a poviem to otvorene - ja som príliš sama sebou a príliš mám rada svoju osobnosť a svoje názory a svoju zdravú hrdosť na to, aby som so sebou nechala zametať tak, ako sa naučili s nami, letuškami na kolesách, zametať naši drahí klienti.
Vďačnosť vymizla z tohto sveta, ani sme si nevšimli, kedy sa to stalo. Tento pojem by už konečne mali zaradiť do detských encyklopédií a výkladových slovníkov, a heslovite pripísať:
Vďačnosť - emoc., pôvod slov.jaz., schopnosť oceniť netypicky prívetivé chovanie cudzej či blízkej osoby, môže byť verbálna (slovom) či neverbálna (úsmevom, pohybom); kedysi sa používala pri všeobecnej etikete slušnosti správania sa ľudí medzi sebou (výraz "slušnosť" nájdete na strane 362.)
Naozaj, kam sme sa to dostali? To peklo už naozaj nemusí existovať. Sami sme si ho už dávno spravili na zemi. S veľkou vervou a zadosťučinením...
*** - vysvetlenie nájdete v profile
Blog
Komentuj
16 komentov k blogu
2
už som ti hovoril, aký by som bol dobrý klient, však?
žiaľ, je to všetko tvoja práca. hoci veľa z toho v náplni práce nemáš, nikto ti neprikázal robiť to, čo väčšinou musíš strpieť (alebo aj nemusíš a to je potom zle), ale ono to proste spraviť musíš. lebo to je práca s ľuďmi. no a ako je známe, lidé jsou různí, povětšinou hovada.
a už som hovoril, že ťa obdivujem?
žiaľ, je to všetko tvoja práca. hoci veľa z toho v náplni práce nemáš, nikto ti neprikázal robiť to, čo väčšinou musíš strpieť (alebo aj nemusíš a to je potom zle), ale ono to proste spraviť musíš. lebo to je práca s ľuďmi. no a ako je známe, lidé jsou různí, povětšinou hovada.
a už som hovoril, že ťa obdivujem?
3
@jaro1991 Jarino, ťažko sa tomu verí, ale @tikalok môže potvrdiť, že som mu hovorila už niekoľko dní dozadu o tom, že tento blog napíšem, a jadro tohto blogu vzniklo už včera počas môjho pobytu v práci... preto ma dnes veľmi prekvapilo, keď som našla blog onej slečny uverejnený niečo po tretej, a preto som jej aj písala do komentu, že ako keby mi kričala priamo z duše, že ja som sa dnes chystala postnúť presne toto... a povedala som si, že len zato, že dvaja ľudia mali v ten istý deň ten istý nápad (teda, ja už som ho mala skôr, ale mala som chuť ho dnes už dokončiť a publikovať), tak sa nebudem zbytočne obmedzovať, dúfam, že to dotyčná slečna autorka pochopí a nebude ma z ničoho podozrievať
4
@tikalok Ja som dostala komentár!!! Ale nie (J. a j., pozn. aut.)
Obdivovať ma netreba, pretože v poslednej dobe tie vypäté situácie v práci zvládam fakt dosť zle. Kedysi možnože ma bolo možné obdivovať, pretože som mala omnoho viac trpezlivosti, ale mám neistý pocit, že pretiekol pohár. Pokiaľ niekto nie je na túto prácu ako stvorený a nemá na to proste abolútne submisívnu povahu, tak si myslím, že to večne vydržať nemôže...
Obdivovať ma netreba, pretože v poslednej dobe tie vypäté situácie v práci zvládam fakt dosť zle. Kedysi možnože ma bolo možné obdivovať, pretože som mala omnoho viac trpezlivosti, ale mám neistý pocit, že pretiekol pohár. Pokiaľ niekto nie je na túto prácu ako stvorený a nemá na to proste abolútne submisívnu povahu, tak si myslím, že to večne vydržať nemôže...
6
ja len toľko, že služby sú tretí sektor, štvrtým sektorom sa niekedy označuje veda a výskum
7
@tatianka Ďakujem! Zabudla som si to vygúgliť, aj sa mi zdalo, že tam je niečo špatne Díky, opravím
8
Najlepšie je byť si sám sebe pánom, no nie vždy to je také ľahké..
9
v tomto smere obdivujem, ze si schopna robit takuto pracu(tak dlho), pretoze ja by som ich vsetkych jedneho pekneho dna(predpokladam, ze tak piaty pracovny den) rad radom vystrielala
inak myslim, ze toto je zakorenene hlavne v (cesko)slovenskej nature, na vsetko len napicovat, ale za nic nepochvalit... na vsetko len nadavat a nijak sa nepricinit o zlepsenie, alebo nedajboze pohnut mozgom a ten vypinac hladat...
inak myslim, ze toto je zakorenene hlavne v (cesko)slovenskej nature, na vsetko len napicovat, ale za nic nepochvalit... na vsetko len nadavat a nijak sa nepricinit o zlepsenie, alebo nedajboze pohnut mozgom a ten vypinac hladat...
10
@keuska Vieš, že mám niekedy presne takú chuť, ako si opísala? Myslím, že ťa to vôbec neprekvapí, keď to poviem. Mám však kopu kolegýň, ktoré sú naozaj obdivuhodné v smere, že čokoľvek sa deje, ktokoľvek sa akokoľvek sťažuje, ony mu s úsmevom vysvetľujú... trpezlivo si nechajú kydať na hlavu nadávky... stále sa pri tom usmievajú, ale cúvnu pred každým klientom v zmysle "zákazník náš pán" aj v prípade, že to už pomaly ani nie je človek, ale fakt len kus debilného zvera...
Ani náhodou teda ja nie som nijako obdivuhodná, možno práve naopak, ja mám s klientmi v poslednej dobe bohužiaľ značne menej strpenia než kedykoľvek v minulosti, preto som poznamenala, že je čas zmeniť prácu
A je to možné, že to je v našej náture, netuším, nakoľko aj dosť cudzincov, ktorí so mnou jazdia, vykazujú známky rovnakej nevďačnosti, akokoľvek sa snažíš... na druhej strane, je pravdou, že to sú všetko cudzinci, ktorí žijú u nás, takže je možné, že už sú tým takisto postihnutí
Ani náhodou teda ja nie som nijako obdivuhodná, možno práve naopak, ja mám s klientmi v poslednej dobe bohužiaľ značne menej strpenia než kedykoľvek v minulosti, preto som poznamenala, že je čas zmeniť prácu
A je to možné, že to je v našej náture, netuším, nakoľko aj dosť cudzincov, ktorí so mnou jazdia, vykazujú známky rovnakej nevďačnosti, akokoľvek sa snažíš... na druhej strane, je pravdou, že to sú všetko cudzinci, ktorí žijú u nás, takže je možné, že už sú tým takisto postihnutí
11
Bohužial aj takí sú ľudia. Práca s ľudmi je náročná, hlavne v dnešnej dobe, kedy sú všetci nervózny, myslia len na seba a svoju zlosť si vybíjajú na všetkých okolo.
Každopádne držím palce a želám čo najviac normálnych klientov
Každopádne držím palce a želám čo najviac normálnych klientov
13
ludia su vidlaci a v cechach ich je este viac...s pocitom zaplatenej cesty nastupuju do autobusu, kde maju pocit, ze vsetko je tam iba a jedine pre nich...problem nie je v sluzbach, problem je ako vzdy v ludoch vela stastia a silne nervy prajem
14
@husky Opäť raz mi neostáva nič iné, iba poďakovať, a áno, máš pravdu, vždy je to o ľuďoch, pekne povedané
16
@johnysheek A minimálne toľko ľudí, čo ma vychvaľuje, ma určite aj zatracuje, takže je to jedna k jednej... ak nie aj horšie!
Napíš svoj komentár
P.S.: Dnes vo vsetkom hladam to pozitivne, ako keby som bol cerstvo zalubeny, alebo nafajceny... tak to ber s rezervou...