Smútok a samota

(-C-) ***

Niekedy túžim kopnúť do zamknutých dvier,
niekedy visieť dolu hlavou jak netopier.
A veľmi túžim, nech mi čítaš smútok z pier,
a niekedy túžim, len nech čert ťa ber.

Mám chuť veľkú na silný čierny čaj
a hoci je apríl, len sa tváriť, že je máj.
Mám chuť pľuť tam, kde ľudia tušia raj
a ty mi na to povolenie daj.

Svetlom chcem v tmách byť, čo navždy vopred svieti,
chcem byť tým, čo osudy druhých v rukách hnieti.
Chcem dospelá byť a nemať už sny detí
a nevŕtať sa len v kope starých smetí.

Bolí ma občas, bolí pravá srdca strana,
na ktorej svieti nikdy nescelená rana,
čo vždy ma trápi, často už od rána
a sprevádza životom - večná čiernočierna vrana.

Dnes nemám náladu byť sproste, hlúpo šťastná
ani byť zajtra ráno nezdolne prekrásna.
Len v norme chcem byť - podmienka je jasná
a zbohom dať navždy všetkým zaľúbeným básňam.

Chcem podpáliť knižnicu a zničiť do tla všetky knihy.
Páchať zlo, ničiť svet a zanechať v ňom ryhy.
Chcem bolieť najbližších v najnevhodnejšej chvíli,
však tak vedia to občas aj oni moji milí...

Bolesť mnou prekvitá jak hrdza mojím favoritom
a pocit víťazí nad mojím nepocitom.
Avšak som zmätená a uvedomím si to,
keď osud mi vyrobí zo šťastia velikánske sito,
deravé sitko na špagety,
odjakživa snom všetkých detí.

Kurva, vás všetkých v ňom len preosiať!
Nech prestanete ma tak nehorázne srať.
Hej, viem sa o seba aj sama postarať,
no občas môžte ma trochu pokárať,
však ja to znesiem. Ja znesiem toho veľa.
Chceli ste lásku, máte svoje zlaté teľa.

Vyrobím na sitku šťastia rezance do polievky,
nikto mi nebude strkať do pokrievky
a nazerať, čo sa varí dole pod ňou.
Vypadni, skurvysynu, s tou rukou kradmou, podlou!

Osamelosť robí občas s človekom čisté divy.
Na kamenné pustiny menia sa plodné nivy
a smútok snaží sa, útočí ako divý
a ja mu podlieham. Ty sa mi ešte divíš?

Zo všetkého na celom tomto sprostom svete,
zo všetkých slov len v tejto jednej vete,
zo všetkých pojmov, čo menovať len viete,
to najvzácnejšie vždy mi z rúk priamo zoberiete!

A teraz hnijem v kúte sama ako blbec.
Len zazvonil zvonec a rozprávke je koniec.
Kebych´ si mohla aspoň jedno želanie len priať,
nech niekto mi vie ten smútok od pier odčítať...

*** - vysvetlenie nájdete v profile

 Báseň

4 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu