Vždy som ju chcela vidieť - túžila som po tom. Ale nikdy som si nemyslela, že keď ju napokon uvidím, bude to v takej spoločnosti, akú som tam mala. Krásna, mnohými ospevovaná, historická, nezabudnuteľná Praha.
Avšak bola pre mňa o niečo nádhernejšia, práve preto, kto bol po mojom boku. Ako ťa nazvať? Priateľ? Alebo niečo podobné? Milenec? Či niečo viac? Niekto, na kom mi neskutočne záleží...
Celý ten deň bol ako vystrihnutý z rozprávky. Slniečko, zmrzlina, držanie za ruky, chladené pivko pod slnečníkmi, chrám svätého Víta zaliaty poludňajším slnkom, ružami obsypané chodníky okolo Petřína, srdečný smiech v zrkadlovom bludisku, striedanie stráží na pražskom hrade, odbíjanie Orloja v tvojom objatí, pohľad na slnkom zaliatu Vltavu za zvukov jazzovej kapely na Karlovom moste, pofajčievanie pri pohľade na lodičky na vlnách, prechádzky po Václavskom námestí, tvoje bozky na Petřínskej veži, sladké večerné ničnerobenie pri rozhovorch a poháriku, zobudenie sa po tvojom boku.
Ani neverím tomu všetkému, čo som včera prežila. Bolo to tak nádherné, že to snáď ani nemohla byť pravda - a predsa to tak je. Ďakujem ti proste za všetko, za to, že si mi otvoril oči, za to, že si stúpil do môjho života.
Chcem, aby si vedel, že odkedy ťa poznám, som omnoho šťastnejšia než doteraz.... Viac slov ti vravieť myslím si nemusím. Však ty vieš aj sám... Vstúpil si mi do života nakrátko, viem to - veľmi nakrátko. A aj napriek tomu viem, že to stojí... stálo... za to...
milujem Prahu... a tiež to bol moj veľky-preveliký sen-navštíviť ju...a nakoniec ma tam moja láska zobrala (teda kedze je Cech, tak to bolo ponekud lahsie)
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
Praha ruleez