Ísť môžeš iba s niekým, kto pozná všetky tvoje hriechy
19.02.2006 Nedeľa
Ach jaj... prevahu má tá „zlá Sára“. Och ja chcem žiť. Stupid girl! Chytá ma to, čo už dávno nie. Zistila som, že to moje 1% vôbec nie je závažné. Zrejme nemôžem s nikým kráčať, lebo nikto nepozná všetky moje hriechy. Jeden je taký skvelý až to vybíja dych. A predsa to nie je závažné... Nečítala som už celý jeden deň BIBLIU. Obrusujem to svoje nanič svedomie... búrim sa!
Chcem robiť to, čo chcem. Ísť za svojimi túžbami, hoci to správni ľudia nerobia. Chcem si tak veľmi užiť život, že to až zabíja. Potrebujem sa vybúriť.
Boj, ktorý vo mne prebieha sa slovami opísať nedá. Je to strašné. Raz sa hlási tá „dobrá“ a raz tá „zlá“ Ja. Neviem, čo chcem. Akoby som bola posadnutá diablom.
„Vraj to zvládnem, svoj silný strom niekde nájdem.“
Ale mala by som zomrieť teraz, aby som nespáchala niečo nenormálne. Treba na mňa nájsť kazajku, aby som nevyviedla nejakú hlúposť.
Nie, nechcem už rozmýšľať. Stačilo! Kým som rozmýšľala, všetko ma zraňovalo. Hovorila som, že je to jedno a nikdy mi to jedno nebolo. Ale už stačilo!
Dnes som bola v Košiciach... Adam...Aďo! Čo k tomu dodať? Namietol voči tomu, žeby ma bol podviedol... len aby!!! Lebo keď ja začnem podvádzať, nebude to mať ani začiatok ani koniec... A to by nebolo všetko.
Keby som možno toľko nerozmýšľala, dopadlo by to aj lepšie. Obávam sa však reakcií. Odteraz môžem vyhlásiť STOP a NEW začiatok.
Akože na Valentína som dostala srdiečko – plyšáka a pohľadnicu... zlaté podplácanie. No nechcem, aby vyšiel na mizinu... bolo by to na HOVNO.
Ak som sa dakedy bála verejného bozkávania, tak to už pominulo. A je mi to fuk, kto si, čo pomyslí... NECH SI TRHNÚ. Kemp... 8 dní...
Som strašne unavená, ináč by som ešte písala 100 až 1000 riadkov, ale teraz sa poberám SPAŤ. Good night!
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.