Sarahtamara: Savanah

Zobudila sa. Nič sa jej už nezdalo divné. Všetko bolo tak ako malo byť. Cítila sa istá sama sebou. Cítila, že konečne našla odvahu. Našla sebaistotu, stabilitu, silu, sama seba, ozajstný život. Našla to. To, na čo niekto čaká celý život. To bol to jediné čo jej chýbalo k dokonalosti. Nikdy nechápala, vždy sa jej to všetko zdalo povrchné. Tie rozprávania o láske. Nikdy na ňu neverila. Žila z toho čo jej do života zavial osud. Ľudia k nej prichádzali, odchádzali, tí praví priatelia zostávali. A ona si užívala život. Brala všetko čo jej jednoduchý život dal. Jej povrchný život ktorý sa jej javil dokonalý. Vyskúšala skoro všetko. Hovorievala si, že keby mala teraz umrieť ani by jej to nevadilo, lebo zažila všetko, čo v živote zažiť chcela. Od nepríjemných až po tie najkrajšie zážitky s „priateľmi a láskami“. Nezáležalo jej čo si o nej ostatní myslia, robievala čo ju napadlo, nikdy však nebrala dostatočný ohľad na druhých. Či už to boli jej známi, rodina alebo aj neznámi ľudia. Keď chcela naozaj niečo dosiahnuť, vydobyla si to aj so stratami. Jediný človek na ktorom jej naozaj záležalo bola jej mladšia sestra, ktorá ju brala takú aká bola a ktorá dúfala že raz príde niečo čo ju zmení, že si uvedomí, že robila chyby. A začne žiť naozajstný život. Takže ju vždy podporovala. Či už pri klamstvách, alebo pri výbere obete ktorú zneužije aby sa vďaka nej mohla stať stredobodom pozornosti. Práve zažívala obdobie veľkej slávy medzi svojimi známymi, keď prišiel on. Bol obyčajný chlapec z ktorého by v živote nemohla nič vyťažiť, nič by s ním nedosiahla. Bol tu nový a nepoznal ju. Obdivoval, ale nikdy nie natoľko aby sa jej prihovoril alebo dal niečo najavo. Obdivoval jej chôdzu, jej úsmev, štýl akým rozprávala, akým sa usmievala. Miloval jej vôňu, jej smiech, jej silu. Nikdy neveril žeby mohla byť zlá. Vždy ju tajne sledoval, začínal ju poznať. Snažil sa dostať do okruhu jej známych. Ale ona bola príliš zahľadená do seba aby si Ho všimla. Tam, kde bola ona, bol aj on. Keď sa smiala ona, smial sa aj on. Keď plakala, on plakal s ňou. Ona to nevidela. Jej jediná starosť bola ako si užiť zajtrajší večer a ako spraviť svoju malú sestru šťastnou. Nechápala keď jej sestra hovorila, že nie všetko drahé a luxusné je to najlepšie a že aj tie najjednoduchšie veci môžu človeka spraviť šťastnými. Brala to ako hlúpe reči malého dievčatka. Keď jej raz zavolali, že sestra mala autonehodu s tým úžasným chalanom z mesta nemohla tomu uveriť. Veď bol taký dokonalý, že niečo také neprichádzalo do úvahy. No hneď sa vydala do nemocnice. Bol to šok, keď uvidela tvár svojej sestry skrivenú bolesťou. Bolo jej jasné, že to rozhodne nie je s ňou dobré. Sedela pri sestre, až kým pod náporom liekov proti bolesti nezaspala a ona si išla do bufetu kúpiť kávu. Zmeškala veľkú párty, na ktorej ona mala byť stredobodom pozornosti. Ale na tom jej teraz naozaj nezáležalo. Vrátila sa naspäť k sestre do izby. Vtedy ho uvidela. Sedel v izbe jej sestry. Nahnevala sa že len tak vošiel niekto úplne cudzí do tej izby. Keď jej vysvetlil, že jediný dôvod prečo tam je, že jej chcel pomôcť a myslel si, že tým , že zostane pri jej sestre jej všetko uľahčí sa usmiala. Usmiala sa s náznakom lásky, šťastia. Prisadla si k nemu. Potichu sa rozprávali. On jej rozprával o sebe. O jeho svete. O nej. Lebo ona bola jeho svet. Ona začala spoznávať jeho, ozajstný život. Dokázal ju pri posteli jej umierajúcej sestry urobiť šťastnou. On robil všetko čo jej videl na očiach. Ona robila všetko čo videla na očiach svojej sestry. Stálo ju to veľa síl. Prišla o postavenie, známych, veľa párty. Ale ona to nebrala ako niečo, čo jej bude v živote chýbať. Veď bola pri osobách, na ktorých jej najviac záležalo. Začala žiť. Žiť život ktorý ju naozaj naplňoval. Začala chápať myšlienky jej sestry. Že aj tie najjednoduchšie veci môžu človeka spraviť šťastnými. V tom prišla správa, ktorá ju položila. Prišli komplikácie a život jej sestry sa už nedal vrátiť. Umrela. Nechala jej však list na rozlúčku. Že nemá byť smutná, že ju ľúbi a že je rada, že naozaj začala žiť a milovať. On ju podopieral. Aj keď sa rozhodla, že sa stane lekárkou a pôjde pomáhať tým čo to najviac potrebujú. Spolu odišli do Južnej Afriky pomáhať chudobným ľuďom. Stala sa z nej obyčajná žena. Žena, ktorá našla najväčší dar. Našla lásku a chuť pomáhať. Zachránila a pomohla veľa ľudom a preto keď večer išla spať, zaspávala po jeho boku s úsmevom na tvári. Nič sa jej už nezdalo divné. Všetko bolo tak ako malo byť. Toto bola ona. Toto bol zmysel jej života.

Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

Savanah

Komenty k blogu

Horúce!