Kebyže Tomáš nemá rýchle reflexy asi by mu aj nos zlomil, ale našťastie sa mu podarilo mu ruku zachytiť a udržať ho v dostatočnej vzdialenosti aby ani mne náhodou neublížil. Nevedela som čo sa bude diať a dúfala som že to prejde čo najrýchlejšie. "Pusť ma ty hajzel." zvreskol Dávid až mnou myklo. "Nie kým sa neukľudníš" odpovedal pokojne Tomáš, akoby sa Dávid ani nepokúšal vytrhnúť.
"Dávid prosím ťa ukľudni sa ja som nevedela že ti tak bude vadiť ak budem mať aj iných kamarátov okrem teba. Nechápem prečo veď sme iba kamaráti." povedala som plačlivým hlasom. Nebolo mi jedno čo sa deje. Mala som Dávida rada ale ja takéto správanie nestrpím. Nemám rada keď sa ku mne niekto správa ako by som bola jeho majetok. "Ja sa neukľudním, nemám prečo ja som si myslel, že ma máš rada a že ti na mne záleží a, a...." začal aj on poťahovať nosom. Keď si Tomáš uvedomil, že už mi nič nehrozí tak ho pustil. "Dúfam, že už bude pokoj a nebude agresívny. Mám s tebou počkať kým odíde, alebo vás nechám osamote." pozrel sa na mňa ustaraným pohľadom. "Nie nemusíš hádam to tu už zvládnem a ďakujem za pomoc a za nádherný deň." usmiala som sa. "Niet zač, rád zachraňujem krásne dámy" žmurkol na mňa "a prosím ťa keď to tu vyriešiš daj mi vedieť aby som sa o teba nebál." Tak po tejto vete moje sa moje srdce skoro roztopilo a bolo by sa roztieklo po chodníku. Tomáš odišiel a ja som tu zostala sama s plačúcim Dávidom. "Dávid prečo si to spravil?" spýtala som sa ho potichu. "Vieš prečo? Naozaj to chceš vedieť?" spýtal sa ma a otočil sa na mňa. "Preto, lebo som si myslel, že sa medzi nami stane niečo viac, ako len kamarátstvo" to slovo skoro ako keby vypľul. "To ja som bol pri tebe, keď si bola v nemocnici, nie ON" to zakričal, no keď na mňa prehovoril z bližšia tak som zacítila pach alkoholu. "Dávid ty si pil. Vieš čo mal by si sa ísť domov vyspať a dúfam že ta to do zajtra prejde a dúfam, že si uvedomíš, že si mi mohol ublížiť. Mám ťa rada, ale toto si prehnal. Nikomu nedovolím aby sa ku mne takto správal a ešte dúfam, že pochopíš aj to že ťa už nechcem vidieť." povedala som a obila ho a išla rovno dnu.
~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~
"Ahoj mami som domá."Povedala som popri tom ako som si vyzúvala topánky.
"No konečne. Inak hľadal ťa Dávid." povedala no ja som už o ňom nechcela ani počuť iba som pokrčila ramenami a už som to mala namierené do izby. Z kabelky som vytiahla mobil a napísala sms Tomášovi, že som v poriadku a už som doma. Išla som sa okúpať a dúfala, že teplý kúpeľ mi pomôže aspoň trochu zabudnúť. Vo vani som sa zdržala trochu dlhšie ako by som plánovala. Pozrela som na mobil koľko je hodín bolo desať a mne zaškvŕkalo v bruchu. No nič idem niečo zjesť, pomyslela som si a na zahryznutie si zobrala jablko a sadla k mamine ku telke. Akurát pozerala Kosti. Ako ja toho Seeleyho Bootha zbožňujem. "Mám taký nápad" ozvala sa po chvíli mamina, "čo keby sme si zajtra urobili menší nákupný deň?" tak toto som nemohla odmietnuť a ona to vedela. Milujem nakupovanie. "A ak chceš tak by s nami mohla ísť aj Andy je to dobré dievča a mám ju rada" tak tieto reči no ale čo by som mohla mojej maminke milovanej zazlievať. "Dobre budem rada, že po dlhom čase strávime aj pár chvíľ spolu. A Andy sa tiež poteší a vieš čo idem jej rovno zavolať." Na nič som nečakala a už som držala mobil v ruke. "Áno Dani?" ani mi to nestihlo zazvoniť a už to zdvihla, tak to som zvedavá čo robila na mobile. "Ahoj Andy, zajtra by sme išli s maminou nakupovať a tak som si myslela, či by sa ti nechcelo ísť s nami." čakala som čo povie no a ako som aj tipovala tak hneď povedala, že áno. "Tak dobre čakáme ťa o desiatej u nás bude to dlhý deň. Tak strašne sa teším." povedala som úprimne, no vedela som že Andy si všimne, že mi niečo je. "A Dani, čo sa ti stalo? Znieš nejako smutne." ja som to vedela. "Tak vieš čo som ti vravela o tom chalanovi, čo som sa s ním mala stretnúť?" "No jasné pamätám si." "Tak stretla som sa, je naozaj úžasný máme toho veľa spoločného no ale to ti poviem inokedy. Tak vracali sme sa domou a ako správny gentleman ma išiel odprevadiť a tak sme sa ešte chvíľu rozprávali pred domom keď z ničoho nič prišiel Dávid a začal po mne kričať a Tomášovi skoro rozbil nos ale to sa nestalo, našťastie. A nakoniec som zistila že bol ožratý. Pochopíš to? To by som si o ňom nikdy nebola myslela." iba som počula ako zalapala po dychu. "Ver mi, že ani ja by som si to nemyslela. to muselo byť pre teba strašné. To ti zajtrajší deň pomôže už sa nemôžem dočkať. Tak o desiatej u vás. Ahoj" rozlúčili sme sa a išla som mamine povedať ako to dopadlo s Andy a išla som spať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár