Ahoj dúfam, že sa niekde zabávaš v piatok. Ja som doma a chorý. Tak sa zabav a nenechaj sa rušiť.
Začala som rozmýšľať či mu odpíšem ale v tom prišla Alenka a začala ma ťahať k baru.
„ Dve vodky, prosím“ povedala čašníkovi a ten na ňu žmurkol. Potom sme išli zase tancovať. O štvrtej som prišla domou a snažila som sa nezobudiť maminu. Osprchovala som sa a ľahla som si do postele a odpísala na sms.
Bola som s kamarátkami vonku akurát idem spať ak som ťa zobudila prepáč a dobrú noc prajem.
Som zvedavá, že kto to asi je. Kde býva, ako sa volá, ako vyzerá, atď. s týmito myšlienkami som zaspala. Zobudila som o jedenástej na zvonenie zvončeka pri dverách. Poriadne som sa prebrala a išla som zistiť kto u nás zvonil.
"Mamí? Kto to zvonil?" spýtala som sa s ešte trochu zastretým hlasom
"Bola tu nová suseda. Pozvala nás na obed tak sa choď pripraviť nech sme o dvanástej u nich aby sme nemeškali." odpovedala mamina a odišla do izby.
Super tak ja mám ísť na obed k niekomu koho ani nepoznám? To hádam nemyslí vážne. Nahnevaná idem do izby, osprchujem sa veď vonku je teplo. Keď som vyšla von zo sprchy bolo už pol dvanástej. Tak som sa začala maľovať (veď nech nevyzerám ako strašidlo) a aj obliekať. Obliekla som si modrú sukňu a zelené tielko. Išla som do kuchyne sa napiť a obuď.
"Mamí už som hotová poď už, nech sme čím skôr doma." zakričala som na maminu.
"Už aj bežím" odpovedala a prišla. Tak sme vyšli z domu a prešli cez cestu k domu oproti nášmu. Zaklopali sme a otvorila nám to usmiata žena strednej postavy s hnedými vlasmi a hnedými očami. Oblečené mala červené letné šaty, a na nich zásteru aby si ich nezašpinila pri varení.
"Dobrý deň" uvítala nás a posadila do obývačky.
"Za chvíľu už bude všetko pripravené, urobte si pohodlie a o päť minút sa môže ísť jesť." povedala s úsmevom.
"Dobre a netreba ti s niečím pomôcť?" spýtala sa mamina.
"Nie pomocníka jedného už mám." povedala a odišla. Tak som sa začala obzerať po izbe, bola veľmi vkusne zariadená. Sedeli sme na bielom koženom gauči, ktorý bol pohodlný. Na oknách boli biele závesy, poličky v obývačke boli fialové a aj vymaľovaná bola na fialovo, čo bolo veľmi zvláštne. Okrúhly, sklenený stolík bol pred gaučom. Na stenách boli vyvesené obrazy, prekrásne obrazy a veľmi zaujímavé. Neprešlo ani päť minút a už nás Evka (tak sa volala tá milá pani) volala k stolu. Keď som vošla do jedálne. bol v nej veľký jedálenský stôl. prestretý pre štyroch. S toho som si vydedukovala, že má buď syna alebo dcéru. posadili sme sa a hneď na to si ku mne niekto sadol. Pozrela som sa a uvidela som.......
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár