Ako sa na mňa pozerali tie najkrajšie modré oči na svete. Ich majiteľ mal na sebe oblečené biele tielko, ktoré mu nádherne obopínalo vyšportované telo. Nohavice mal krátke čierne a vyzeral v tom oblečení priam božsky. Všimol si asi že ho očumujem, lebo sa usmial úsmevom, z ktorého som strácala dych.
„Ahoj ja som Dávid, teší ma“ povedal so zamatovým hlasom a mne sa zatočila hlava.
„Ahoj ja som Daniela, vitaj u nás v meste“ povedala som a usmiala som sa na neho. Na obed sme mali vyprážane kúra so zemiakmi a zeleninový šalát, ktorý bol naozaj veľmi výborný. Po obede sme sa presunuli do obývačky. Bola veľmi elegantne zariadená. Na zemi sa lemoval nádherný, biely, chlpatý koberec. Steny boli červeno biele a obývacia stena bola biela. Usadili sme sa na červený gauč, bol pohodlný.
„Tak dáš si kávu?“ spátala sa Eva mojej mamini. Eva, tak sa volala Dávidova mamina a naša hostiteľka. Mamina prikývla, a tak išli spolu do kuchyne. V izbe som ostala len ja a Dávid, už už chcel prehovoriť keď mi v tom zazvonil mobil. Kto mi to môže volať? Pýtala som sa a v duchu nadávala.
„Áno?“ zdvihla som a počula som ticho.
„Ahoj Dani to som ja Táňa. Nemáš chuť ísť von?“ spýtala sa ma a ja som skoro spadla z kresla, pretože Dávid ku mne podišiel bližšie a zahľadel sa mi do očí.
„Ahoj no teraz nie som na návšteve keď prídem domou tak ti zavolám. Tak sa maj zatiaľ páá.“ Zložila som a odpila som si z minerálky. Keď je príliš teplo tak mi nechutí ani Cola a ani nič podobné.
„Ako iste vieš tak ja som tu nový. Nemohla by si mi ukázať mesto?“ spýtal sa ma a nahodil psí výraz, ktorému som nikdy nevedela odolať.
„No jasné kedykoľvek budeš niečo potrebovať tak bývam rovno oproti“ odpovedala som s úsmevom. Asi tak dvoch hodinách sme sa vybrali s maminou domou. Ani som sa nestihla prezliecť už u nás niekto zvonil. No super dúfam že to bude jedna s báb tak ma asi trafí. Nestačí mi jedna návšteva. Nie ja si v nedeľu nemôžem normálne oddýchnuť do bazéna a opaľovať sa. No a ako som sa mračila som zišla dole schodmi a otvorila dvere, dobre že mi oči nevyskočili keď som tam uvidela Dávida.
„Ahoj no tak čo pripravená na prechádzku po meste aby si ma oboznámila čo kde je?“ spýtal sa, pričom si všimol môj prekvapený výraz tak sa začal smiať. Taký záchvat smiechu som ešte u nikoho nevidela.
„Je tu niečo smiešne?“ spýtala som sa trošku urazená.
„P-p-prepáč ale kebyže vidíš svoju tvár tak aj ty by si sa smiala.“ Hovoril ešte stále pomedzi smiech.
„Hej hej fajn. Tak kam chceš ísť? No ale najprv budeš musieť počkať idem sa prezliecť a môžeme vyraziť. Rozmysli si zatiaľ kam chceš ísť“ povedala som po ceste do izby. Obliekla som si krátke fialové šaty bez ramienok. Namaľovala som sa aby som ladila so šatami a obula si fialové žabky. Keď som zišla dole tak Dávid iba vypúlil oči a zapískal. Začervenala som sa takúto reakciu som od neho nečakala. Tak sme sa išli cez park ku jazierku. Potom sme išli na ihrisko a vtom mi zazvonil mobil.
„Áno Sonička?“ spýtala som sa.
„Ahoj neprídeš na ihrisku tu sme všetky a je tu aj Martin, Marek, Tomáš aj Matúš a Silvia a aj Denis.“ Vymenovala všetkých jedným dychom.
„Za minútu sme tam idem aj s novým susedom Dávidom.“ Odpovedala som a Dávid spozornel keď počul svoje meno. Pozdravili sme sa a zložila som.
„Kam ideme?“ spýtal sa s obavami v očiach.
„No. Ideme na ihrisko sú tam aj moje kamarátky a kamaráti aspoň sa zoznámiš s novými ľuďmi a neboj sa oni nehrizú.“ Musela som sa zasmiať keď som videla jeho prekvapený výraz plný obáv. Prišli sme na ihrisko a chalani hrali akurát futbal. Keď nás zbadali prestali a prišli sa s nami pozdraviť. Dávid sa hneď s nimi spriatelil a išiel hrať s nimi . Ako som ho pozorovala zistila som, že je veľmi dobrý hráč. Rozmýšľala som že by mohol hrať za naše mesto veď práve hľadali nejakého hráča lebo Tobias môj bývalí frajer sa odsťahoval preč a musel odísť aj s týmu. Asi mu to navrhnem aspoň sa nebude nudiť cez leto. Aj baby si všimli, že na neho až príliš pozerám a začali vyzvedať či sa mi páči a či by som s ním chcela chodiť. Ja som sa na ne len pozrela s ohúreným výrazom a hneď prestali. Na ihrisku sme boli do nejakej deviatej lebo aj mne a aj Dávidovi volala mamina aby sme išli domou. Naspäť sme sa vracali cez park ešte bolo celkom dobre vidno. Nikde nebolo nikoho. Ako sme išli Dávid zastal. Otočil sa ku mne a začal hovoriť.
„Danielka dnešný deň s tebou bol úžastný už dlho som sa takto dobre s nikým necítil.“ Povedal chytil ma za ruky a začal sa ku mne približovať. Zatvorila som oči a čakala čo príde. Danielka mi už dávno nikto nepovedal a mne sa to veľmi páčilo keď ma tak niekto volal. No možno ma tak bude volať stále. Ani ja som sa už dlho takto super s nikým necítila. A tak sa ku mne približoval a približoval......
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
bondulka
26. 6.júna 2012 22:17
a dal jej pusu dúfam, že?
5
Napíš svoj komentár