Toho najkrajšieho a najsvalnatejšieho akého si dokážete predstaviť. Čierne tielko mu nádherne opisovalo vypracované brucho. Naozaj ten chalan mal na bruchu dokonalé kocky. K tomu tielku mal biele, trištvťové nohavice s čiernym opaskom a biele botasky. Keď sa otočil mojím smerom hneď som v ňom spoznala chalana z parku, do ktorého som vrazila, hnedé vlasy mal dokonale upravené. Keď ma zbadal v jeho očiach som najskôr uvidela poznanie a potom iskričky radosti? No, asi to bola radosť lebo sa na mňa nádherne usmial až mi to dych vyrazilo. Pristúpila som aj ja k nemu s úsmevom. „Ahoj“ povedali sme naraz. Prišlo vám to divné nám nie obidvaja sme sa tak trochu uchechtli. „Tak to si ty neznáme dievča z mobilu, ktoré rado vráža do nevinných okoloidúcich“ povedal so šibalstvom v očiach, jeho hlboký no zato veľmi príjemný hlas upokojil moju nervozitu, ktorú som doteraz pociťovala. „Tak to si ty, ktorý tiež nedáva pozor na cestu,“ odpovedala som mu rovnakou mincou. „Sme si kvit“ povedal a napriahol ruku dopredu „aby sme to mali oficiálne ja som Tomáš, teší ma“ usmieval sa od ucha k uchu. „Ja som Daniela aj mňa teší“ povedala som a pohľad mi zabehol ku knihe ktorú držal v ruke. „Aj ty čítaš fantazy?“ nedalo sa mi nespýtať keď som videla moju najobľúbenejšiu knihu. „Áno veľmi rád a ty?“ Spýtal sa ma a ja som sa zasnívala na deň keď som dostala svoju prvú knihu prečítala som ju asi milión krát. „Halóó, Zem volá Danielku“ povedal s humorom v hlase. „Oh, prepáč trochu som sa zasnívala. Ja takéto knihy milujem. Keď začnem čítať neviem kedy prestať.“ odpovedala som a už som rozmýšľala kam by sme mohli ísť. „Tak mám taký návrh teraz pôjdeme zaplatiť za knihu a pôjdeme si sadnúť na kávu“ povedal a už išiel smerom k pokladni.
~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~
Asi po desiatich minútach sme si našli malú, peknú kaviareň s názvom Mačka, ja viem divný názov ale za to pekná kaviareň. Sadli sme si a hneď k nám pribehla na Tomáša sa vyškierajúca čašníčka. Spýtala sa nás čo si dáme každý sme si objednali niečo iné ja Latté a Tomáš obyčajnú kávu. Čašníčka smutná, že jej ani len pohľad nevenoval odišla pre objednávku. „Tak jednu vec máme spoločnú a to knihy, čo ťa zaujíma okrem kníh?“ nečakane sa ma opýtal, ale ja som aj tak tajne dúfala, že medzi nami nevznikne to „trápne ticho“. „Okrem kníh ma baví aj šport. Rada hrávam volejbal, plávam a korčuľujem sa a čo ty a šport?“ ja viem, viem sprostá otázka ale v tej chvíli mi to bolo jedno v jeho nádherných hnedých očiach som sa topila. „Aj ja rád športujem, každý deň chodím cvičiť, plávaniu tiež nepoviem nie a keď mám s kým aj na korčule idem, zaujímam sa aj o bojové umenie Wing Tzun.“ odpovedal a ja som si pomyslela, že som našla chlapca mojich snov „Wing Tzun? Tak o tom som ešte nepočula. Čo je to?“ ako náhle som sa spýtala jeho oči zaiskrili a začal mi to vysvetľovať. „Wing Tzun Kung-fu je nepochybne výnimočné bojové umenie, ktoré učí využiť silu protivníka a použiť ju proti nemu, vyznačuje sa realistickým pohľadom na sebaobranu, jedinečnými metódami rozvoja ľudských schopností a navyše sa dá naučiť a použiť pomerne rýchlo.“ a takto mi to vysvetľoval ďalej. Povedal mi veľa príhod z jeho tréningov veľa sme sa spolu nasmiali. Po káve sme sa išli prejsť do parku kde sme sa prvý krát stretli a ani sme o tom nevedeli. Ani neviem ako a už bolo deväť hodín a to pre mňa znamenalo najvyšší čas ísť domou inak by bola moja mamina schopná zavolať ako pátrací tým pána Gibsa z NCIS. „Uf, to už je toľko mala by som ísť domou lebo moja mamina najmä pátrací tým.“ tejto mojej hláške sa zasmial a ponúkol sa ako správny gentleman odprevadiť ma domou. O nejakých desať minút sme stáli pred mojím domou verte mi alebo nie nechcelo sa mi s ním rozlúčiť. Bol to pre mňa najkrajší deň na svete. Ešte lepší ako s Dávidom. „Ďakujem za prekrásny deň.“ Povedal a zadíval sa mi do očí. nebola som schopná povedať ani slovo no nakoniec so mňa niečo vypadlo. „Aj ja ďakujem za pekný deň“ povedala som s úsmevom. Začal sa ku mne skláňať keď v tom sa pred domom zaplo svetlo a z poza rohu vyšiel Dávid pozrel sa na mňa no to sklamanie a smútok v očiach sa nedalo prehliadnuť. „Ahoj Danka. Hm no ako pozerám je ti už oveľa lepšie. Dúfam že si sa zabavila“ tá výčitka sa nedala prepočuť. „Ah, Dávid toto je Tomáš“ povedala som a snažila sa to nejako vyriešiť. „Mňa nezaujíma kto to je“ skríkol na mňa. „Hééj, kámo upokoj sa a nekrič tu na Danielku“ zastal sa ma Tomáš. Ja som vôbec nevedela ako zareagovať. V Dávidovom pohľade bolo toľko zlosti, že som si vôbec netrúfala ani len tipovať, čo môže spraviť. Asi to spozoroval aj Tomáš, lebo si ma posunul za chrbát aby sa mi náhodou niečo nestalo. No toto gesto Dávida skôr viac nahnevalo. Napriahol sa a .......
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
lovekatherine
11. 4.apríla 2013 16:52
som zvedavá na ďalšiu
Napíš svoj komentár