Hnedo vlasá a hnedooká, dlhonohá krásavica v modrých plavkách. Keď som ju uvidela myslela som, že sa od hanbi prepadnem pod zem. "Ahoj, ja som Cassandra, ale volaj ma Cass. A ty musíš byť, Natt. Však?" predstavila sa s pre mňa až príliš preafektovaným hláskom, nakoniec ešte vykúzlila nútený úsmev, o ktorom si asi myslela, že je úprimný. "Áno to som. Teší ma." snažila som sa byť milá ale nešlo mi to. "Áh, nejdeš do bazéna. Voda musí byť úžasná." Postavila sa z kresla a prešla točiac zadkom ku kraju bazéna. Už ju len tak kopnúť to by bola zábava, prebehlo mi mysľou a zákerne som sa uškrnula. Ani nečakala na moju odpoveď a skočila do vody. Mierila si to rovno k Jacobovi, Embrimu a El. "Ahoj, Jacob. Som rada, že ťa tu vidím." koketne sa na neho zasmiala. "Cass, dlho si tu nebola. Ako bolo na dovolenke s rodičmi?" spýtal sa jej. „Ale však vieš, že bez teba tam bola nuda.“ priblížila sa k nemu a chcela ho pobozkať. Na to som sa nemohla pozerať, tak som išla k šatniam prezliekla sa a odišla od bazénov preč. Išla som chodbou keď som zrazu zablúdila. Na stenách boli rôzne obrazy, mladých ľudí z rôzneho obdobia. Zabočila som do ďalšej chodby. Ešte stále som nevedela kde sa nachádzam. Už som bola zúfala z toho, že sa nikdy nevrátim späť, keď zrazu spoza rohu vyšiel nejaký chalan. „ Ahoj prosím ťa ukázal by si my ako sa dostanem na dvor?“ opýtala som sa ho a smutne pozrela. „Ale jasné, čo si zablúdila? Vieš aj ja som mal problémy sa tu dakedy zorientovať, ale to už je dávno. Inak ja som Sam.“ Povedal a predstavila sa mi. „Ja som Natt“ Povedala som a snažila sa prísť na to kde sa nachádzame. Ani neviem ako dlho trvalo a už sme stáli na dvore. Uvidela som tam pekný altánok a tak som sa išla posadiť. Premýšľala som o tom kedy pôjdeme domou aby som tu už nemusela byť. V hlave mi začali víriť všelijaké myšlienky. Ako som si len mohla myslieť, že niekto ako je Jacob by sa zahadzoval so mnou? Možno ma trpel len preto, lebo jeho ocovi sa páči moja mamina. A takéto myšlienky sa mi odohrávali v hlave. Zrazu ako by ma niečo ťahalo ďalej od altánku. Postavila som sa a pokračovala po lúke ďalej. Prišla som k peknému jazierku, sadla som si na breh a namočila do neho nohy. Asi po hodine som za sebou počula hlasy. Mužský a ženský. Nevedela som kto to je a tak som sa skryla do kríkov. Bola som ticho ani som sa nepohla. Tie hlasy sa približovali a hádali sa. Asi po piatich minútach som uvidela Jacoba ako rozhadzuje rukami a kričí na Cass „Ak sa jej kvôli tebe niečo stane. Ver mi budeš trpieť. A veľmi trpieť. A ak ju nenájdem tak si ma ani neželaj. Dobre vieš, že po nej ide Roko a Zandome ak j našli...“ ani nedopovedal, lebo mu skočila do reči. „Ale Jaku. Čo by sa jej stalo veď Sam povedal, že ju videl ísť k altánku. Tak jej nič nie je. Veď tu máš mňa. Nechápem čo vidíš na takej škrate. Ja som krajšia a som ťa aj hodnejšia ako ona a ty to dobre vieš.“ Pristúpila k nemu bližšie a pohladila ho po tvári. „A vlastne čo ťa je po nej. Ja ťa chcem ja ťa ľúbim a ty dobre vieš, že my patríme k sebe. Tak to vždy bolo a vždy...“ nedopovedala lebo ho pobozkala. Ja som sa rozplakala a hneď vybehla s kríkov. Jacob sa na mňa pozrel. No ja som ho ignorovala a rozbehla som sa do lesa. „Natt. Natt. No tak stoj. Počkaj ja ti to vysvetlím.“ Počula som ako na mňa kričí. No ja som to ignorovala a bežala hlbšie a hlbšie. Potkla som sa o kmeň a spadla. Stočila som sa do klbka a plakala. Ani neviem ako dlho som tam tak bola, už som ani neplakala čo som slzy nemala. Zrazu som počula vyť vlka a o kúsok ďalej som započula šuchot. Pozrela som sa tým smerom a z kríka vyšiel....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
lovekatherine
8. 6.júna 2013 16:50
Moc moc moc sa teším na ďalšiu časť
Napíš svoj komentár