Je to tu, opäť. Vrátilo sa to. Sedím v pracovni, za stolom o 2 ráno, presne ako kedysi. Sama, iba so zažnutou stolnou lampou, ktorá iba trochu osvetľuje zelenú stenu. Nie tak úplne zelenú, skôr do tyrkysova. Skoro presne takú ako som mala vo svojej detskej izbe. Vždy na mňa mala taký ukľudňujúci pocit. 

Teraz tu opäť sedím, hoci už v novej izbe. Tá stará, moja detská, kde som vyrastala, je fuč, preč. Stena premaľovaná, nábytok bohvie kde. Celkom mi je za ňou smutno, hoci keď si spomeniem na to spolubývanie s rodičmi, dôjde mi zle. 

Teraz sedím tu, v novej izbe, taktiež so zelenou stenou. No po zdanlivo kľudnom období, bez smútku, teda skoro bez smútku a s pocitmi šťastia, sedím opäť tu. V noci a sama. S boľavým miestom v hrudi, melanchóliou a myšlienkami ktoré som už dlho necítila. Stačilo by tak málo. Lieky?Drogy?Skočiť z mosta? Čo z toho by bolo najmenej bolestivé? Poraď.

Ale nie, nemôžem. Hoci tak veľmi by som chcela. Teraz nie je správny čas. Dedka, moju maminu by to položilo. Ostatní? Neviem. 



 Denník
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
tequila  10. 9. 2023 22:39
co ta trapi?
2 
fotka
nemamkreditkamo  11. 9. 2023 11:33
stáva sa, to prejde.. ale je fajn si otom utriediť myšlienky písaním
*hug*
3 
fotka
sashinushka  4. 11. 2023 00:47
@nemamkreditkamo <3
Napíš svoj komentár