Milovala ho. Povedala mu to. On na to povedal „Ja teba tiež“. No neskôr jej povedal, že si sebou nie je istý. Začal tými klasickými rečami, že chyba nie je v nej ale v ňom. Že ju ľúbi, no nevie či to zvládne. To dievča bolo z toho úplne v riti. Sama nevedela čo má robiť. Nevedela či ho má presviedčať o svojej láske, alebo ho nechať nech si to v hlave sám usporiada. Dookola sa ma pýtala, ako je možne, že keď ju ľúbi, tak nevie či to zvládne. Prežili spolu nejaký ten rok, mávali dobré aj zlé obdobia, no vždy to vyriešili. Teraz si on nie je istý a ona si je istejšia ako kedykoľvek pred tým.
Nikdy som ju takú nevidela. Neviem čo jej na to povedať, a už sama som sa pristihla pri tom, že uvažujem ako im pomôcť. Viem, že sa ľúbia. Podľa mňa sú pre seba ako stvorený. Nechápem jeho. Nerozmýšľa nad tým ako ju urobiť šťastnou, ale nad tým, že ju nechce trápiť. A ona sa už na to nepozerá objektívne. Tlačí na neho, pretože potrebuje vedieť na čom je. A zároveň nechce aby to skončil, chce od neho počuť, že ju miluje a že je ochotný pre ich vzťah urobiť všetko.
Ja sama už neviem ako sa na to pozerať. Obaja sú moji veľmi dobrý kamaráti. A obaja sa trápia. Ona tým, že nevie či ju ľúbi a či to s ňou myslí vážne. A on tým, že mu vkuse kladie otázky a je už z toho precitlivená.
Ako by ste týmto dvom ľudom, ktorý sú jeden pre druhého tým pravým, pomohli aby sa upokojili, a aby sa ubrali správnou cestou? Ako im mám ja pomôcť? Tak veľmi chcem, ale neviem ako.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
daniellee
10. 7.júla 2009 15:59
Jaj tak to sa mna nepitaj smutny pribeh ale dufam ze sa to urovna..
Napíš svoj komentár