Kde bolo, tam bolo a je mi jedno čo tam bolo..

V čarovnej krajine, kde vládli trávnaté púšte a lienky poslali v druhej svetovej ruskú armádu spátky dopiče žilo jedno nevinné zvrhlé dievčatko. Volala sa Simonka Kočkopsová a bola závislá na želatíne. Od detstva ju matka bičovala zato, že si tvorila imaginárnych priateľov a nechodila do školy, lebo sa bála, že tam ju zje veľký nescafé tvor. Už ako malá zvládla boj proti kengurským válečníkom a preto sa jej všetky tie vypasené pačmagy zvané dievčatká zo škôlky báli.

Prechádzame do skurvenej fekálnej budúcnosti, svet sa stal osratou plienkou a už prakticky nikde nejestvuje život. Pod zemou dožívajú ľudia, na povrch sa vrátilo len máličko tých prijebaných odvážlivcov. Simonka vyrástla na neuveriteľne jebavú 15 ročnú, profesionálnu hráčku pexesa, ktorá musela zažiť tento jadrový konflikt na vlastnej koži. Teraz žije v protijadrovom kryte so svojimi imaginárnymi priateľmi, ktorí ju mrtne nehorázne vo všetkom odjebávajú. Ale i tak ich má rada, poskytujú jej rady do života a ovládajú pár receptov na varenie. Tento kryt je vlastne malá hnusná diera posiata výkalmi a inými sekrétmi vyššie spomenutej dievčiny. Jej to ani moc extra nevadilo, pretože ona bola fekálna kráľovná. Tak sa sama nazvala.

Na povrchu zatiaľ zúri boj jak piča medzi zmutovanými punkokotmi a emominátormi. Hrdý slovenský žid menom Adam Trus bol hrdinom v týchto ťažkých bojoch. Po rannom boji sa vrátil do bunkru a vraví veliteľovi: „Šéfe, kurva tí íbrmenšovia sú čoraz silnejší, chcelo by to dajakú podporu piči. Nemáme dačo? Nejaký žaluď v rukáve?? Lebo sa naserem a tak ich dojebem kaserom, že začnem súťažne tancovať valčík. A to chcete?? Šéfe to chcete kurva?“ Veliteľ sa pousmial, odhalil prázdnu papulu a výdatne sa poškriabal na vajciach. „Áno Adam, máme tu niečo, je to nebezpečné ako honiť si kokot strúhadlom na syr, ale predsa je tu možnosť, že sa to podarí.“ Adam s prázdnym pohľadom a výrazom v tvári ako Odin zadrel: „Kurva čo je to? Čo je to? Pojebaná lampa z ikei za 250 korún osvietila veliteľovu tvár a ten riekol: „Existujú legendy, že kedysi dávno, keď svetu vládla Xena, Herkules, Miro Žbirka a Kráľ Svätopluk, vymyslel jeden vedec, alchymista menom Kwai Xin Starák zázračnú substanciu zvanú vifon, posilujúcu všetky schopnosti, ako sila, výdrž a iné pičoviny.. Potomok tohto vedca žije ešte dnes ževraj a počul som zvesti, že dokázal túto substanciu oživiť a dať jej rozum. Ten vedec sa volá Ján Starák a žije za Toaletnou horou.
„Tak ideme tam, však to bude v pohode dopiče nie? Kto sa mi postaví do cesty, tak toho dojebem, jak som dojebal vtedy toho chalana, keď mi zapičoval na pokeci.“ „Adam, je tu háčik a skurvene veľký marha tvoja pičovská. To miesto je obkolesené obživlými kokotmi a tancujúcimi vešiakmi, ktoré ti dajú napiču a ešte ťa aj riadne pretiahnu,“ povedal veliteľ a odhalil svoje mokré bradavky. Adam pozrel do zeme, zdvihol zmutovaného mravca a odtrhol mu nohy.

Pokračovanie nabudúce

 Vymyslený príbeh
Komentuj
Napíš svoj komentár