Určite to všetci veľmi dobre poznáte. Ste v situácii keď potrebujete pomoc ostatných, keď si sami nevystačíte. Mama je chorá, otec vás nenávidí, ubližuje matke a pod. Proste situácie keď si neviete sami pomôcť alebo keď je na vás toho proste veľa. Vtedy je viac ako 100%ne isté že budete potrebovať pomoc kamarátov, priateľov. Čo však znamená "pomoc" v tomto prípade? Veľa ľudí, možno aj vy, by ste povedali že stáť pri človeku ktorý ma potrebuje a upokojovať ho. Hovoriť mu, ako bude všetko dobré, ako to dobre dopadne, ako sa všetko na dobré obráti. Všade samé optimistické reči. Viete čo si myslím? Človek týmito rečami len ubližuje. Neurazte sa, ale optimistické reči sú pre mňa vo väčšej miere bludy. Prečo? Vysvetlenie je veľmi jednoduché a možno po prečítaní tohto blogu zmeníte názor na to, čo je v tejto situácii skutočná pomoc. (Nejdem vás poučovať, dávať vám rady do života alebo vám niečo kázať. Len vám chcem ukázať svoj pohľad na vec, tak to prosím skúste pochopiť). Skutočná pomoc, reálna a laická pomoc kamaráta či priateľa pre mňa znamená veľmi jednoduché počínanie. Viete, pár rokov dozadu som bol v situácii priateľa kedy som musel podať pomocnú ruku. Žiaľ zlyhal som a už viem prečo. Hovoril som jej aké to bude všetko fajn, ako sa potom spolu s mamou na všetkom budú smiať, ako nemôže myslieť na to zlé... že spolu to zvládneme a musí byť silná. O deň neskôr si napustila vaňu, vkročila do nej a do ruky zobrala žiletku... viac vám písať nemusím. O čo mi ide? O to že keby som len jednoducho stál pri nej, keby som ju nepresviedčal o tom aký je svet perfektný, ako bude všetko dobré... keby som jej len jednoducho povedal čo ju čaká, čo všetko sa môže stať...Keby som jej ponúkol svoje rameno na ktorom sa môže vyplakať. Keby som pri nej tú noc proste len preležal, keby sme ju spolu preplakali, nestalo by sa to! Namiesto toho som ju kŕmil rečičkami aký je svet ružový a nič nedopadne zle... Ako som sa neskôr dozvedel, spravila to preto, lebo mala pocit že jej najlepší priateľ ju nechápe, že jej nedokáže pomôcť a že sa nevie vžiť do jej situácie lebo myslí len na to dobré...človek sa učí z vlastných chýb a ja som sa poučil a ďakujem za to. Ďakujem všetkým ktorý sa dostali až sem, že si to prečítali a prosím, skúste ma chápať. Ak ma chcete urážať, že nič neviem o živote, smelo do toho... ale pamätajte že mi išlo len o to, niečo vám odovzdať.
Prajem príjemný večer...

 Blog
Komentuj

4 komenty k blogu

1 
fotka
romanskamene  26. 8. 2014 20:24
Veľa ľudí, možno aj vy, by ste povedali že stáť pri človeku ktorý ma potrebuje a upokojovať ho.

wtf?
2 
fotka
sceneboy  26. 8. 2014 20:38
"Veľa ľudí, možno aj vy, by ste povedali že stáť pri človeku ktorý ma potrebuje a upokojovať ho, že nič nie je také zlé ako sa zdá" - aj ja som len človek
3 
fotka
sceneboy  26. 8. 2014 20:43
Aj keby som nič vo vete nedoplnil, aj tak by to dávalo význam. Stačí len pozorne čítať, ale aj tak ďakujem za opravu.
4 
fotka
belfrost  27. 8. 2014 12:48
Súhlasím a nesúhlasím zároveň. Keď je človek v ťažkej depresii, všetko vidí negatívne, v ničom nevidí zmysel a vtedy je potrebné aj optimizmus prebudiť uňho, nikdy nie je všetko také zlé ako to vidí zúfalý človek a teda mu treba ukázať aké dobré to môže byť, treba byť optimistický nech aj druhý pochopí že je stále prečo žiť... Realistická časť je však rovnako dôležitá, slová optimizmu nestačia, skutočne musí pochopiť aká je realita a na to nie je nič lepšie ako úprimnosť miesto prázdnych a veselých slov, treba človeku aj skutočne pomáhať, byť pri ňom, venovať sa mu a hlavne dokázať že je niekto komu na ňom záleží, kto ho podporí keď je najhoršie, kto si ho vypočuje a kto mu predvedie že všetko nie je také strašné.
Napíš svoj komentár