Je to sila, energia, ktorá prúdi v každom z nás. Nástroje tejto sily sú láska, pokora, myšlienka a viera. Každý jeden z týchto nástrojov sily sú navzájom závislé tak, ako kladivo a klinec. Kladivo by nemalo svoju užitočnosť bez klinca a klinec bez kladiva. (Možno by som bola prekvapená, čo sa s nimi dokáže aj samostatne ). Jeden z týchto nástrojov sily Vám chcem priblížiť, a to je viera.
Čo je to vlastne viera? V blízkom okolí som sa spýtala troch ľudí, čo si vysvetľujú pod slovom viera. Tým, že sú nábožensky založení, odpoveď som mala jednoznačnú – veria v Boha, ktorého vyznávajú. (Čo som vlastne mohla očakávať, že? ) Na základe ich odpovedí som prijala aj tento náhľad na slovo Viera, pretože každé jedno náboženstvo tento nástroj posilňuje v každom veriacom človeku.
Potom mi vznikla ďalšia otázka: V čo a v koho verí človek, ktorý neuznáva akékoľvek náboženstvo? Veľmi dlho som nad tým premýšľala a samozrejme na druhý deň som dostala aj na túto otázku odpoveď. Odpoveďou bola ďalšia otázka: V čo a v koho verí rastlina, strom a zvieratá? Áno, je to viera v sám seba. Strom aj rastlina veria, že raz vyrastú do plnej krásy, tak ako, aj zviera verí, že raz uchytí korisť alebo nájde potravu dokonca aj v púšti. Viera znamená upútať myseľ na niečo konkrétne alebo abstraktné. Viera znamená veriť v niečo alebo v niekoho. Raz mi jedna pani povedala: “Myslím si, že aj v to verím….tam by nemal byť problém.” Tu som sa pousmiala a zistila som, že táto pani neverí v to, pretože, ak mi niekto povie slovo myslím alebo dúfam a nie verím, viem, že tento človek pochybuje a to nie je viera. Viera pochádza od srdca a pokory, ktorá nám poháňa danú myšlienku do cieľa alebo k vytvoreniu myšlienky do konečného diela.
Poskytnem Vám krátky odstavec z príbehu o samurajskom bojovníkovi, ktorý sa stretol s mudrcom na ceste života:
Starček natiahol ruku, podával mi kameň a prihovoril sa takto: „Toto je kameň poznania, je tvrdý ako diamant, jedine čo ho môže rozlomiť je tvoj samurajský meč. Potom mi ho môžeš vrátiť, ak budeš vedieť akú silu má tento kameň.“
Prečo kameň poznania? Prečo ho môže rozlomiť iba jeho vlastný samurajský meč? Prečo by ho mal vrátiť, ak bude vedieť akú má silu?
Kameň poznania je viera, bez viery by sme nič nedokázali ani dokonca Albert Einstein by pomocou viery nevynašiel žiarovku. Dodnes by sme sedeli niekde pri ohni a tancovali.
To hovorí aj jeho výrok: “Zdá sa mi, že idea osobného boha je antropologický koncept, ktorý nemôžem brať vážne. Takisto si neviem predstaviť nejakú vôľu alebo cieľ mimo ľudskej sféry… Veda bola obvinená z podrývania morálky, ale toto obvinenie je nespravodlivé. Ľudské etické správanie by malo byť založené na pochopení, vzdelaní a sociálnych väzbách a potrebách; žiadny náboženský základ nie je potrebný. Človek by na tom bol dosť biedne, keby musel byť ovládaný strachom z trestu a nádejou na odmenu po smrti.“
Ako veriacu, tento výrok by ma mal pobúriť, ale naopak, prijala som jeho pravdu v to, že keby sme boli ovládaný strachom z trestu a nádejou na odmenu po smrti, nedokázali by sme to, čo sa dnes nachádza okolo nás. Tiež viem, že sa v jednom mýlil a to, že žiadny náboženský základ nie je potrebný. Naopak náboženský základ je potrebný, pretože v tom základe si ukotvujeme vieru a tí, ktorí ju zatiaľ nenašli, ju tam určite nájdu. Podľa mňa, ten samurajský meč znamená pochybnosti, strach, hnev, nedôvera, nevera. Jeho samurajský meč môže oslabiť jeho vieru v to, čo chce dosiahnuť a zároveň sa touto vynaloženou silou vzďaľuje od vytúženého cieľa. Po tom nastáva sklamanie a zúfalstvo, je iba na nás, čo si vyberieme.
Akú má silu tento kameň poznania? Má veľkú silu, pretože s touto silou dokážeme narobiť aj väčšie zlo, ale dokážeme vytvoriť aj väčšie dobro. Viera dokáže vyprodukovať aj zlo. To vlastne môžeme aj vidieť, čo narobí jedna viera človeka, ktorý chce dosiahnuť moc. Výsledkom tejto neochvejnej viery je aj druhá svetová vojna. Je tu aj druhá strana mince viery a to, že dokáže vytvoriť aj dobro. Túto skutočnosť som mala možnosť pochopiť prostredníctvom jednej púte s dvoma úžasnými dušičkami. Najprv sme si mysleli, že počas tejto púte bude málo ľudí, aj keď sme stretávali počas cesty malé skupinky ľudí, nakoniec, keď sme dorazili do cieľa tejto púte, s prekvapeným výrazom som hltala očami, čo dokáže viera, a to spájať ľudí. Spájala ich viera v Boha, ktorá posilňuje ich myslenie.
Zostala mi jedna nezodpovedaná posledná otázka: Prečo by mohol ten samuraj vrátiť tento kameň? Odpoveď som našla v sile viery. Tento kameň môžeme vrátiť, ak vieme, že túto silu zatiaľ nedokážeme správne používať a niesť zodpovednosť tejto sily.
Na záver už len toľko: Veriť, či neveriť? Byť, či nebyť? Byť súčasťou existencie alebo nebyť a prizerať sa ako tento Svet tvorí niekto iný.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Preboha, povedať takú hlúposť že Albert Enstein vynašiel žiarovku? To sa musel Thomas Edison v hrobe obrátiť.