Zobudíš sa na to ako hlúpy kokot zasvieti svetlo o nieže nekresťanskej, on ho zasvieti o priam neateistickej hodine a ešte kým spíš a tvoje viečka pálivo a bolestivo protestujú proti rozlepeniu ti oznámi že na to aby si sa vysral, dal si kávu, cigu, obliekol sa a v neposlednom rade aby si si uvedomil kto a kde si máš ledva ledva pol hodiny lebo ti odchádza autobus do práce.
Skôr ako sa stihneš rozpamätať kde vlastne pracuješ ťa dokrivený preplnený autobus dovezie pred škaredú sivú chalúpku.
Skôr ako ti docvakne že pred piatimi sekundami si odpípal svoj príchod škaredou žltou kartičkou na ktorej tvoja fotka vyzerá ako fotka 117 aj sedem devätnástin starého heroinistu ktorý sa po 6 dňovom absťáku dobre došlahal sa ocitneš v chodbe kde sa tri a pol milióna ľudí aj nejaké drobné odrazu vyzuje.
Tvoje telo, no hlavne tvoja myseľ sa v tom nepatrnom okamihu posunú späť do bodu keď tvoje viečka protestovali proti rozlepeniu.
O niekoľko sekúnd sa posunieš ešte o pár bodov nižšie, priam do komatózneho stavu, lebo sa musíš prezliecť v šatni kde opičí smrad stonásobne prevyšuje smrad nôh na chodbe a navyše si tu uvedomíš že si zabudol na ubytovni kľúče od skrinky v ktorej máš okrem neuveriteľne drbnuto pôsobiaceho mundúru aj všetko čo potrebuješ na vykonávanie svojej neuveriteľne záživnej práce.
Čo značí pero.
V čase keď si zhruba uvedomuješ že existuje niečo podobné tebe a keď si plne uvedomuješ že zasa raz si oblečený ako kokot vďaka tomu že si sa narýchlo upratal do týpkovej skrinky a utekal si po novú rovnošatu tvoju myseľ prudko posunie do bodu keď si potrebuješ zapáliť tvoj vedúci tým že ti oznámi že ťa pravdepodobne nehá len na rannej vďaka tomu že si jebnutý, úplný kokot a každý deň dodrbeš minimálne jedno IDčko ktoré stačí skontrolovať cez lupu a naťukať do kompíku.
Skôr ako teda prídeš na linku už kontroluješ na svojom kameni okresanom do podoby telefónu z roku 1997 ako dlho ešte budeš čakať do prvej prestávky.
Nedostatok niktoínu v tele ti celkom nedovoľuje uvedomiť si že sa bohovsky nudíš, pretože tvoja myseľ už dávno zablúdila do priestoru vyhradeného pre fajčenie a zbesilo šlukuje tretiu cigaretu zatiaľ čo chlípa sedemnástu kávu.
Po výkriku "prestávka" teda čisto automaticky pochoduješ cez umŕtvujúcu šatňu a tajomnú komnatu 9tisícich nôh k automatu.
Ten ťa prvý raz zapáli fakt vychcaným spôsobom: dá ti síce kávu, no pohárik nie.
Na ďalší pokus ti za 25 centov predloží pol deci kávy a na tom pol kila peny stlačenej do 100 mililitrov.
To všetko v dva a pol decovom pohári.
Bez lyžičky, pričom káva je sladká ako hovno a pena horká ako blen.
V tom momente sa tvoja myseľ mení na neuveriteľného Hulka , dvíha automat a hádže ho smerom k najbližšej kurve šikmookej.
Telo je však príliš obmedzované túžbou po nikotíne a nepríjma teda impulzy z dodierkovaného mozgu, tým pádom len zo zvesenými plecami odpochoduješ dodať závislému mozgu čo potrebuje.
Do ďalšieho štádia zobúdzania sa, konkrétne do toho kde máš akútnu potrebu vysrať sa
/Ježiši ale som dnes negustiózny/
ťa preberie až moment keď sa vrátiš na linku a zbadáš nekonečné množstvo skiel ktoré treba zafóliovať a prepísať IDčka do kompíku.
Tým pádom tvoja práca musí počkať kým si vystojíš miernu šoru na večne obsadených hajzloch.
Sedieť tu na záchodoch popravde tiež nie je nič príjemné nakoľko z jednej strany je počuť vetry a z druhej telefonát napriek všadeprítomným ceduľkám že mobily tu sú zakázané.
Odbije desiata hodina, telesné potreby ktoré si plánoval vykonať už o štvrtej ráno sú konečne hotové a ty musíš paprať na meeting kde ťa vedúci požiada aby si pred smenou fajčil menej trávy lebo deň čo deň niečo dodrbeš.
Zvyšok meetingu sa zvyčajne preberajú dôležité veci o ktorých nikdy nemáš ani šajnupretože ho stráviš úvahami o tom v ktorom roku si si dal posledné bongo a prečo dopekla stale vyzeráš ako trávičkár.
Človek by povedal že po skončení meetingu konečne bude mať čas porozmýšlať o tom ako sa vlastne volá no kdeže. To sa začne druhá prestávka a tvoje telo opäť začne požadovať cenný nikotín aby pri linke náhodou neskolabovalo od kyslíkového šoku.
Po dokončení tohto rituálu, keď ti v ústach zavadzia horká pachuť po štvrtej cigarete behom pol hodiny sa vrátiš na linku a to čo vidíš ťa okamžite znovu uspí.
/ono je to ako so pštrosmi. Keď sa niečo nepozdáva pštrosovi, drbne hlavu do piesku. Keď sa niečo nepozdáva Schizovi, zaspí./
Celý proces preberania sa teda môžeš opakovať znova, avšak až potom ako behom dvoch hodín dokončíš svoju celodennú prácu ktorá na teba čaká v troch škatuliach po desať skiel pričom každé jedno treba skontrolovať, zafóliovať, preložiť a v neposlednom rade skontrolovať a prepísať IDčká o ktorých ti už tuším dnes niekto niečo hovoril.
Ledva ledva to do konca smeny stihneš dorobiť a tvoje práve sa zobúdzajúce telo opäť začne požadovať nikotín, hľadanie autobusu ktorý ťa má zaviezť späť na ubytovňu a z neznámych príčin je (buzerant pojebaný) odparkovaný niekde inde je o to namáhavejšie že musíš zbesilo kývať rukou hore dolu.
/Ja viem, je divné nadávať autobusu do buzerantov, no mňa to vždy neskutočne štvalo/
Po príchode na izbu v ktorej je medzi bordelom vytvorená len troška priestoru na to aby si so spolubývajúcim mohol preskackať na postel sa úplne monštrózne ozve hlad a ty si uvedomíš že popri vykonávaní základných telesných potrieb a bohovsky záživnej práce si si nielenže nespomenul kto a kde si, dokonca si sa ani nestihol najesť.
Keď vychlípeš márnu wifonku po ktorú si pred chvíľou utekal do billy si uvedomíš že je najvyšší čas ísť spať.
Predrbeš teda zálohu na kusy aby si sa mohol nad sebou zamyslieť aspoň v noci.
Nastal čas rozmýšľania a tak vo všetkom tom bordeli hľadáš oheň aby si si k tomu mohol zapáliť.
Približne o pol noci si uvedomíš že za posledný týždeň si stratil už päťdesiaty zapaľovač a tak utekáš na benzínku na opačnom konci Trnavy pretože všetko ostatné je už zavreté.
Keď sa vrátiš stihneš si akurát zapáliť kým vyšťavený zaspíš s vedomím že ešte stále nevieš koľká bije.
Ráno sa zobudíš na to ako hlúpy kokot zasvieti svetlo o nieže nekresťanskej, on ho zasvieti o priam neateistickej hodine a celý kolobeh sa opakuje znovu.
Hm, povedz mi, kto a kde kurva si?!
Soy!
Blog
Komentuj
9 komentov k blogu
1
torpedo08
19. 12.decembra 2012 01:28
takto to kurva chodi na tomto svete jebnutom preto sa moc nehrniem do roboty lebo ja mozem robit tiez akurat tak robotu podobnu tej co si opisal a ten den si proste ja ani nestiham uvedomit ze zijem ked som niekde na brigade ... no nebudem to rozpisovat sak nieco podobne ako si napisal ty len nastastie zijem s rodicmi a nie na ubytovni
3
/ono je to ako so pštrosmi. Keď sa niečo nepozdáva pštrosovi, drbne hlavu do piesku. Keď sa niečo nepozdáva Schizovi, zaspí./
/ono je to ako so pštrosmi. Keď sa niečo nepozdáva pštrosovi, drbne hlavu do piesku. Keď sa niečo nepozdáva Schizovi, zaspí./
4
tvoje zájeby režú do kolien kamaráde
ale stále nechápem čo presne robíš, prekladáš sklá a opisuješ IDčká ? nejaký sklovýrovný závod ?
nuž ale takto to chodí. robotu si človek môže vybrať len viac alebo menej skurvenú
ale stále nechápem čo presne robíš, prekladáš sklá a opisuješ IDčká ? nejaký sklovýrovný závod ?
nuž ale takto to chodí. robotu si človek môže vybrať len viac alebo menej skurvenú
5
Prosím ťa schizo.. ty z toho dostaneš raz schízu mám pocit radšej tieto tvoje bonmoty spíš do knihy, zarob nekresťanské prachy a choď si vyvaľovať šunky na Bali.
Napíš svoj komentár