Cestou domov zo školy idem do busu. Stojím pri zadných dverách, je plno. V polovici cesty ľudia povystupujú a uvoľnia sa miesta - tak si idem jedno uchmatnúť pre seba. "Môžem?", pýtam sa. A čo to nevidím, vedľa sedačky ktorú som schmatol sedí pri okne tá istá slečinka. Úsmev jasný ako facka. "Jasné!!", odpovedala mi. Furt sa usmieva. Prečo? Neviem, ale dobre jej tak.
Pár týždňov dopredu. Stojím v buse a ukladám si veci do tašky. Prejdem pohľadom po cestujúcich, a tam sedí. Vyškiera sa na mňa. Koza jedna! Hmm čo sa to deje? Čo som urobil za trapas zasa?!
Týždne leteli ako voda, pravidelne som ju videl v autobuse. Stále vysmiata. Niečo zaujímavé na nej je. Nebola to žiadna sex bomba, ale bola úprimne pekná a vyžarovala z nej roztopašnosť. Nedalo mi to. Veľmi zvedavý som bol.
Povedal som si že s ňou musím hodiť pokec. No odvtedy som ju v autobuse nestretával. A keď, tak si sadla niekam inam.
Jedno ráno som nazbieral odvahu a sadol si na krajnú sedačku. Keď nastupovala, usmial som sa a ukazoval rukami že má ísť ku mne! A ona zasa veľký úsmev na tvári. A išla.
Keď si sadla, s úsmevom som sa pozdravil a spýtal sa že kam cestuje. Že do školy. Nepoznal som tú školu, však nebývam v tom meste. Len študujem. Vysvetlila mi kde tá škola vlastne je a opravila ma lebo som bol mimo. Povedala mi na akom odbore študuje, prišlo mi to zaujímavé a popýtal som sa že čo tam vôbec robia na tej medicíne?
Spýtal som sa jej na meno. A prezradila mi ho. Ja som jej na zasa povedal svoje.
Zistil som že maturita ju len čaká. Poprial som jej veľa šťastia a dodal žeja som sa kupodivu na svojej maturite bavil. A stužková, že je super! Baby a chalani na tancovačke. Ona poznamenala že v jej triede žiadny chlapci ani niesú. Hmm.
Nervózny som bol, sedíte v autobuse a okolo vás neznámy ľudia. Ona bola tiež nesmelá, hoci vysmiata. No a neustále zlatá!
A potom som sa jej so zdvihnutým obočím, úsmevom a mierne naklonenou hlavou (na spolužiačky to funguje!) spýtal či si nechce vymeniť telefónne čísla.
Zdvihla pravé obočie a nahodila ten filozofujúci výraz.
"Hmmmmmmm.... Nieé "
Na chvíľu sa mi zastavil svet! Ale nedal som sa a rýchlo som pokračoval.
"Okej, ako povieš!", povedal som s úsmevom. Žiadny tlak. Nie znamená nie, a basta!
"Všimol som si že si cestovala s jednou babou. Ak chceš, presadnem si aby mohla s tebou sedieť", pokračoval som. Poďakovala a povedala že je to v pohode.
Takže z toho nič neni. Možno má frajera, možno som zle pochopil signály. Možno som mal hudbu na príliš hlasno keď prvýkrát sedela pri mne a smiala sa na tom čo počúvam. No čo. A čo teraz! O to nejde. Úprimne, užil som si to. Vlastne som ju nepoznal, žiadne silné city. Prekonal som strach z neznámych ľudí. Sociálna úzkosť, či ako tomu vravíte. Cítil som sa potom ako hrdina, ochranca samého seba.
Dva-tri krát som ju ešte videl v autobuse, len tak z diaľky. Potom sa mi skončil semester, a teraz mám iný rozvrh takže ju nevídam vôbec.
Prečo som si vlastne na tento zážitok spomenul? Lebo sa mi o nej snívalo, dnes v noci. V sne som sedel v autobuse a ona si sadla vedľa mňa, a pozvala ma na nejakú párty, aby som šiel s ňou. Mala prefarbené vlasy na blond. Odprevadil som ju do školy.
Zobudil som sa s myšlienkou: "Jednu šancu si už mala, zlato moje. Smola!". Hoci viem že keby to nebol iba sen: šťastný ako blcha by som s ňou išiel. Už len kvôli tej párty.
Ospravedlňujem sa za chyby. Píšem z mobilu.
Mal som túžbu si toto celé niekam zapísať. Ďakujem za prečítanie.
Howgh!
Skutočný príbeh
17 komentov k blogu
4
@2 treba sa zlepšiť v stalkovaní ... ja som tiež zažil také to autobusové zoznámenie sa bolo to fajn
5
A co ty vies, mozno teraz lutuje, ze ti to cislo nedala a hovori si to iste - ze sa nebude vtierat
Ziadostou o priatelstvo nic nepokazis. Ak mas vazne zaujem o blizsie zoznamenie.
Ziadostou o priatelstvo nic nepokazis. Ak mas vazne zaujem o blizsie zoznamenie.
6
Koza jedna!
..uplne mily pribeh, ja sa stale naniekoho usmievam a nikto si cislo nepyta odo mna ..a inak, moji rodicia sa spoznali v autobuse pred 30 rokmi a stale su spolu
..uplne mily pribeh, ja sa stale naniekoho usmievam a nikto si cislo nepyta odo mna ..a inak, moji rodicia sa spoznali v autobuse pred 30 rokmi a stale su spolu
7
@staphylococcus povedala mi len meno, nie priezvisko ani by som ju nenašiel len poda profilovky som ju spoznal v zozname priateľov jedného bývalého spolužiaka
8
Milučké to bolo veľmi, ale úplne som si myslela, že by ti to číslo dala, tie signály by som chápala rovnako ako ty... Divné
11
Veľmi milý príbeh, páčil sa mi fakt Podľa mňa si to pokašľal tým, že si si hneď pýtal číslo. Mal si s ňou absolvovať ešte 1-2 "sedenia" a potom s tým prísť. Som si istý, že potom by ti... dala Ale zas ja som tiež kopec potenciálnych šancí už domrvil, každý chalan asi, čiže žiadne výčitky
13
Milý príbeh ale smutný koniec. Aspoň pre mňa No zrob to jak profesionál. Zrob si fake účet a napíš jej, že po nej túžiš a dohovor si stretnutie a kúp jej ruže. To len tak ma v hlave napadlo.
14
@google123 aj tak ma spozná keby sme sa stretli. A minule som ju videl z busu vychádzať a objala tam nejakého chlapíka, asi jej nový/staronový frajer
A na svete je žien ako maku, keď nie tak nie! Posuniem sa ďalej
A na svete je žien ako maku, keď nie tak nie! Posuniem sa ďalej
15
@scimitar101 asi tak ale tá vyvolená je len jedna Tak nabudúce si sadni v autobuse s inou slečnou. Ten istý príbeh, len tá ti už dá číslo
Napíš svoj komentár
- 1 Hovado: Zvláštnosti slovenskej poľovačky s Maďarom
- 2 Mixelle: Milan a Zuzana alebo ako som sa stala strážcom tajomstva
- 3 Protiuder22: Oheň
- 4 Dezolat: Teal a jeho sen o písaní
- 5 Hovado: Opäť som späť
- 6 Mixelle: Agáta
- 7 Tomasveres: Moje prvé ( ne ) vysnívané auto
- 8 Hovado: Spomienky
- 9 Hovado: Každé bláznovstvo, 3 dni trvá
- 10 Hovado: Psychoterapia
- BIRDZ
- Scimitar101
- Blog
- Slečna z autobusu
a mozno ti to cislo aj chcela dat ale chcela aby si sa viac snazil alebo co aby nevyzerala ze caka kym si ho vypytas... ktovie..