Každý deň čakám na zmenu. Myslím si, že sa stane niečo čo zmení môj život. Samozrejme k lepšiemu. Kvôli tomu utekám. Bojím sa šancí, ktoré dostávam, ak o nich aspoň trošku pochybujem. Myslel som si že iné prostredie to spraví. Že viac ľudí robí viac zábavy. No tak to nie je. Aspoň nie pre mňa. Cítim sa sám medzi miliónom ľudí. A to čo chcem je len sen. No vždy sa ráno zobudím a zistím, že realita je iná. Že je trpká a horká. Ťažko sa pozerá, keď sa iní zabávajú a ja pri tom plačem. Že kde iní vidia zmysel ja vidím len púšť. Dúfam, že iba ja mám také pocity. Pocity, ktoré prinútia človeka zamyslieť sa nad životom. Životom, ktorý smeruje rovno, ale pritom blúdi. Nie že by som si neužíval život. Chytám sa každej šance, no stále mi to nestačí. Sám si to kazím keď si predstavujem, že by to mohlo byť aj lepšie. Dnes viem čo mi chýba. Chýba mi pocit, že ma má niekto rád. Nie tak povrchne a klamlivo. Chýba mi pocit, že ma niekto ľúbi. Aspoň tak to ľudia volajú. Nechcú byť sami. Prežiť život iba na papieri. Chcú aby za nimi niekto plakal. Či je to zviera, či človek. Pocit, ktorý medzi nimi vzniká je neopísateľný. A preto si viem predstaviť, že by to bolo aj lepšie. Viem, že namiesto tých milión ľudí by mi postačil jeden.Znie to možno až moc fádne a je smiešne že ma ovláda jeden pocit a zatieňuje mi ostatné. No to chcem. Chcem aby ma niekto ľúbil. Chcem byť šťastný. A to chce hádam každý.
Áno, viem, že je viac takých,čo nariekajú kvôli budúcnosti a pritom majú pri sebe veľa priateľov. No možno chcú niečo iné. Chcú sa usmiať na osobu, v ktorej vidia zmysel. Chcú, aby mali prečo vstať, pracovať, zaspávať. Veď zábavné môže byť aj pozeranie na horor, alebo rozhovor s babičkou. Ale musíme mať k tomu taký prístup, aby sme sa sami neznechutili. Potom je svet naozaj černejší a všetky veci pripomínajú neúspech.
Niekde je povedané, že by sme si mali vážiť to, čo máme. No človek chce asi viac. Keby nemáme túto vlastnosť, uspokojili by sme sa aj s jaskyňou. Boli by nám jedno, či sa nadrieme pri robote, alebo si ju čo najviac uľahčíme. Hlavne, že by sme si povedali, že sme spokojní s tým, čo máme. Ostatní nás nezaujímajú. Túžba po víťazstve nás zaslepuje natoľko, že sami strácame zmysel v tom, čo vlastne chceme.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
2
ak narazas na to co bolo v prvom odstavci tak... to som myslel tak, ze sice je bezvyznamny, no i tak velmi potrebny, preto som to porovnaval s clovekom
5
akoby si písal moje pocity! to je ... také divné ...
verím, že čoskoro niekoho takého nájdeš - ak si už nenašiel, potom len gratuľujem, - ja verím že nájdem tiež - časom
verím, že čoskoro niekoho takého nájdeš - ak si už nenašiel, potom len gratuľujem, - ja verím že nájdem tiež - časom
Napíš svoj komentár
ale páči sa mi ako píšeš