"Už je to len pár metrov." Ryan jej zovrel ruku silnejšie a ďalej ju viedol vpred.
Prešli približne desať metrov, keď pod nohami zacítila pevný podklad. Pod ťarchou ich krokov znel duto a trochu praskal. Jednou nohou si začala nervózne podupkávať.
"Už sme tu, môžeš si ju dať dole."
Rukami nahmatala uzlík na šatke a rozmotala ho. Šatka jej náhle klesla na nos a odhalila panorámu na rozľahlý les. Bolo v ňom šero, pretože koruny stromov zakrývali slnko, a dnu prepúšťali len tenké lúče svetla.
Rozhliadla sa naokolo. Konáre sa ladne pohojdávali v jesennom vetre a postupne zhadzovali aj to posledné lístie, čo na nich zostalo. Bolo žlté a nádherne kontrastovalo s jej červeným kabátom.
Jeden list jej preletel popri tvári a spadol k jej nohám.
Stáli na drevenom moste so železným zábradlím.
"Kde to sme?" Prekvapene sa opýtala, hľadiac na tú krásu.
"Ďaleko od civilizácie." Usmial sa a chytil ju za ruku. "Pamätáš si, ako si mi dávnejšie rozprávala o tom, ako si zamilovaní ľudia vyznávajú lásku pripínaním zámkov na most? Tuším si to nazvala Most zamilovaných."
Prikývla.
"Vtedy sa mi to zdalo smiešne." Odmlčal sa a Kayle spravila grimasu. "Trochu som nad tým premýšľal. Aha!"
Siahol rukou do vrecka vetrovky a vytiahol z nej zámok s malým kľúčom.
Kayle sa rozžiarili oči. Tuho ho objala a zašepkala mu do ucha: "Si úžasný."
"Ja viem." Zasmial sa a podal jej zámok.
"Ale prečo si vybral práve tento most?" Opýtala sa ho, pričom si dôkladne prezerala zámok, ktorý držala v ruke. Bol zhruba veľký ako jej dlaň, celý čierny. Na chrbte mal vyrytý nejaký znak, ktorý jej nič nepripomínal.
"Objavil som ho ako malý. Chodievam sem, keď chcem byť sám."
"Prečo si mi o ňom nikdy nepovedal? Prstom prešla po malom zlatom kľúči.
"Bolo to moje útočisko pred problémami. Nechcel som, aby o ňom niekto vedel." Pozrel sa jej do očí. "Ale odteraz je už naše."
Kayle otočila kľúčom, a odomkla zámok. "Hm, tak by sme to mali spečatiť, nemyslíš?"
"To je dobrý nápad." súhlasil s ňou.
Spoločne ho zavesili na zábradlie. Pozreli si do očí a Ryan povedal: "Nech naše puto bude nepretrhnuteľné, dokedy tu bude tento zámok visieť."
Lesom sa ozvalo cvaknutie. Zrazu zafúkal silnejší vietor, až Kayle naskočila husia koža. Striasla sa.
"Ľúbim ťa." povedala nahlas, no nesmelo.
"Aj ja teba." Ryan jej vyznanie opätoval. Hodil kľúč do malého potôčika, ktorý pretekal popod most, chytil ju okolo pása a pritiahol si ju k sebe.
Začali sa bozkávať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár